Homosexuál kresťan?

V médiách sa posledné roky venuje pomerne veľa miesta otázkam spojených s inou ako heterosexuálnou orientáciou. Proti tomu v princípe nič nemám, súhlasím s tým, že takýto ľudia by mali mať rovnaké práva ako ktokoľvek iný. Áno, aj možnosť dobrovoľne uzavrieť na úrade nejaký ten zväzok , však sú to dospelí ľudia a v princípe je to len typ zmluvy. To mi však príde ako samozrejmosť a nikdy som preto nemal potrebu sa nad touto témou nejako zamýšľať, nie to sa k nej ešte vyjadrovať. Prednedávnom som však narazil na fenomén natoľko absurdný, že som sa rozhodol napísať na túto tému pár slov, hoci mi je jasné, že so mnou bude viac ľudí nesúhlasiť ako súhlasiť. Áno, narazil som na homosexuálneho kresťana.

Ako môže byť hlásenie sa k akejkoľvek ideológii absurdné?

Možno vás zaráža, ako si vôbec môžem dovoliť povedať, že zastávanie nejakej ideológie je absurdné. Predsa len, každý má právo veriť čomu len chce. Samozrejme, absolútne s tým súhlasím, no to, že robíme niečo, na čo máme právo, neznamená, že to, čo robíme, nemôže byť absurdné. Myslím si, že existujú okolnosti, pri ktorých je zastávanie istých svetonázorov jednoznačne smiešne až tragikomické. Svoj názor sa pokúsim demonštrovať pár hypotetickými príkladmi. Skúste si predstaviť, nakoľko smiešne, absurdne či tragicky by vyznel veľkopodnikateľ komunista, žid nacista či kozmonaut, ktorý verí, že Zem je plochá. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim vysvetliť, prečo podľa mňa zapadá homosexuál kresťan prinajmenšom do veľmi podobnej kategórie.

No dobre, ale čo je teda absurdné na tom byť súčasne homosexuál a kresťan?

Svoju argumentáciu nemienim postaviť na výrokoch pápeža v jeho minuloročnom vianočnom prejave ani na všeobecne nepriateľskom postoji väčšiny kresťanských cirkví k homosexuálom (a iným), ale na dôvode, prečo je homosexualita v kresťanstve vo všeobecnosti vnímaná ako hriech. Týmto dôvodom je, samozrejme, samotná biblia. Ako konkrétny príklad môže poslúžiť Tretia kniha Mojžišova, kapitola 20, verš 13, v ktorom sa píše: "Ak niekto obcuje s mužom, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť; musia byť vydaní na smrť; za svoju krv sú sami zodpovední." Citovaná pasáž je podľa mňa natoľko jasná, že akékoľvek námietky typu "je to vytrhnuté z kontextu" sú úplne bezpredmetné. Keď je raz niekde jasne napísané, že treba niekoho zabiť, môžete si tento text obracať ako chcete, vyhovárať sa na dobu či čokoľvek, no obsah nezmeníte. Názor autorov Biblie na homosexuálov je teda pomerne jasný. A myslím si, že je viac ako oprávnené povedať, že keď sa človek hlási k ideológií, ktorá v niečom, čo považuje za svoje základné princípy tvrdí, že ľudí ako je on treba usmrtiť, je to natoľko tragické, že sa to dá označiť za absurdné.

A čo potom? Stará zmluva je ale predsa už prekonaná, nie?

Samozrejme, našťastie v dnešnej dobe už väčšina ľudí Bibliu neberie doslovne a existuje akýsi tichý spoločenský konsenzus, že o niektorých jej častiach sa nahlas nehovorí. A tak napriek tomu, že v Biblii sa jasne píše „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som rušiť, ale naplniť; lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane.“ Evanjelium podľa Matúša, kapitola 5, verše 17 - 18 ,  väčšina dnešných kresťanov sa zhodne na tom, že starú zmluvu netreba brať vážne, že tá už neplatí, teda okrem 10 prikázaní (a často aj tej trošky s homosexuálmi). To, že treba zabíjať čarodejnice a podobne , už zrazu patrí do inej kategórie (teda,ak nežijete v niektorých častiach Afriky). No stále sa nájde (aj keď si to mnohí neradi pripúšťajú) veľké množstvo ľudí, čo berú Bibliu doslovne. Samozrejme, môžete sa opýtať, čo je zlé na tom, že sa milióny ľudí hlásia k ideológií, ktorá schvaľuje otroctvo, kameňovanie ,upaľovanie a iné nepríjemné veci, keď väčšinu týchto jej aspektov aj tak ignorujú? No predsa to, že práve tieto "dobre mysliace" masy sú tie, čo spôsobujú, že skupiny fanatikov,  ktoré  toho z Biblie (či inej "svätej knihy") už toľko neignorujú , dostávajú priveľa pozornosti, vážnosti a hlavne vplyvu. A je podľa mňa viac ako smutné, keď ľudia, ktorí sú utláčaní, dávajú svojim utláčateľom do rúk zbrane. No a to je dôvod, prečo si myslím, že homosexuál kresťan je už z princípu absurdná idea.

PS: Ak neveríte, že niekto ako človek, ktorý sa otvorene hlási k homosexuálnej orientácií aj ku kresťanstvu existuje, našiel som ,napríklad, túto stránku http://www.gaychristians.sk/ .

Ak sa vám článok páčil môžte za neho hlasovať tu.

Prečo si myslím, že duša neexistuje?

V našej spoločnosti je v rôznych kontextoch veľmi často využívané slovo duša. Ale čo ním vlastne myslíme a prečo by sme sa mali domnievať, že niečo také skutočne existuje? Myslím si, že väčšina ľudí týmto pojmom myslí akýsi súhrn charakteristík danej osoby, osobnosť existujúcu nezávisle na fyzickom tele. Ak teda postulujeme existenciu takejto duše, jednoznačne tým postulujeme aj akúsi nezávislosť nášho vedomia na mozgu. Inak povedané, vyslovujeme hypotézu, ktorá tvrdí, že ľudská osobnosť  by mala existovať nezávisle na vonkajších vplyvoch, žiadny zásah do nášho fyzického tela by nemal zásadne zmeniť náš charakter, pri najväčšom by mal byť schopný ovplyvniť našu pamäť.  Skrátka, existencia duše (vo vyššie uvedenom zmysle) by mala priame dôsledky na fyzický svet a bola by teda testovateľná. Ako teda hypotéza duše obstojí pri strete s realitou?

Je pomerne známym faktom, že choroby ako Alzheimerova choroba či skleróza multiplex dokážu človeka výrazne zmeniť. No niektorí by iste namietali, že nech sú tieto ochorenia akokoľvek hrozivé a majú na pacienta sebe väčší vplyv, podstatu jeho osobnosti nedokážu zmeniť. Hoci niektoré príznaky týchto a niektorých ďalších chorôb jasne poukazujú na to, že osobnosť zmeniť dokážu, tvárme sa na chvíľu, že je tomu inak a presuňme sa k názornejším ukážkam toho, ako dokáže poškodenie mozgu zmeniť naše "ja". Asi najlepším demonštračným príkladom toho, ako úzko je naša osobnosť previazaná s fyzickým telom, sú osudy ľudí, ktorí po úraze mozgu prežili výraznú zmenu osobnosti. U pacientov s dostatočnou smolou na to, aby utrpeli takéto zranenie, boli zdokumentované mnohé prípady, v následku ktorých sa ľudia podstatne zmenili. Keďže vplyv na osobnosť človeka sa líši prípad od prípadu a jednotlivé zmeny sa môžu vyskytovať samostatne aj súčasne, prinášam len veľmi zjednodušení prehľad toho, čo všetko dokáže (no nemusí) zranenie mozgu spôsobiť.  U pacientov po traumatickom poranení mozgu sa môže vyskytnúť napríklad apatia, výrazne zvýšená agresivita, oslabenie schopnosti súcitiť s iným, zvýšená promiskuita, strata súdnosti, depresia, eufória, psychóza, zmena sexuálnych návykov, zlá schopnosť posúdiť bezpečnosť rôznych úkonov, strata hygienických návykov. Dokonca boli zaznamenané prípady, v ktorých pacient prišiel o svoju autobiografickú pamäť a následne si začal "požičiavať" identity druhých. Zaujímavým faktom tiež je, že hoci väčšina zmien osobnosti v následku poškodenia mozgu ovplyvní životy ľudí skôr negatívne, vyskytujú sa občasné výnimky, kedy po takomto zranení človek nečakane objaví skrytý, často umelecký talent, o ktorom dovtedy vôbec netušil, a tak existujú ľudia ktorí, hoci sa dovtedy umeniu vôbec nevenovali, začnú byť skoro zo dňa na deň napríklad veľmi zdatnými sochármi.

Ak ste sa prelúskali predchádzajúcimi riadkami a stále si hovoríte, že nič z opísaných príkladov zmien "osobnosti" nie je skutočnou zmenou osobnosti, možno pomôže pretransformovanie pár príznakov do príkladu (nie až tak vzácneho).  Predstavte si, že poznáte dvoch mužov. Prvý je podľa všetkého, čo ste o ňom počuli, milujúci manžel a otec, vo svojom okolí je priateľský a obľúbený, jeho žena sa nikdy nedomnievala, že by ju podvádzal a pravdepodobne je to aj pravda. Druhý muž sa za milujúceho manžela dá označiť len s veľkou dávkou fantázie, o svoju rodinu prejavuje len minimálny záujem, je agresívny a výbušný, ľudia v okolí sa mu radšej vyhýbajú, o prácu prišiel pre opakované výbuchy hnevu a problémy s kolegami, je to ten typ muža ktorý bez problémov ťapne neznámu ženu po zadku a svojou neverou sa skôr vystatuje ako by ju tajil. Zamyslite sa teraz nad týmito dvoma mužmi. Je podľa vás možné povedať, že majú inú povahu? Že sa ich osobnosti diametrálne líšia? Ja si myslím, že áno. Predstavte si teraz, že muž číslo jeden a dva sú tá istá osoba pred a po traumatickou úraze mozgu. Dá sa povedať, že sa jeho osobnosť zmenila? Znova si myslím, že áno, a ak ste so mnou súhlasili v predchádzajúcej otázke,  viem si len ťažko predstaviť, ako by ste mohli nesúhlasiť v tejto.

Myslím si, že týchto pár príkladov je dostatočných na demonštráciu toho, že všetko, čím sme, všetko to, po čom túžime a čo považujeme za dôležité, môže byť zničené a zmenené poškodením nášho tela. A ak nedokáže naša osobnosť prežiť ani len zranenie počas života, nevidím jediný dôvod domnievať sa, že by bola schopná prežiť našu smrť. Samozrejme, dobre rozumiem tomu, prečo si väčšina z nás želá, aby duša existovala. No ak nás skutočne zaujíma, aká je pravda a nenecháme si zastrieť zrak tým, čo by sme si želali, aby pravdou bolo, mám dojem, že nám neostáva nič iné ako priznať, že zatiaľ asi nič nenasvedčuje tomu, že existuje. Nakoniec je to bezpochyby čestnejší prístup, ako búchať do hrude a vyhlasovať, že je bezpochyby skutočná, hoci tomu nenasvedčuje nič okrem našich túžob.

zdroje:

http://ajp.psychiatryonline.org/article.aspx?articleID=98328

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21278697

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18289429

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1028946/

http://www.wisconsinmedicalsociety.org/savant_syndrome/savant_articles/acquired_savant

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18646626

zdroj obrázku: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Phineas_gage_-_1868_skull_diagram.jpg

Sam Harris o morálke kresťanstva (sk titulky)

Dnes som zapracoval na ďalšom preklade, tento krát prišiel na rad názor Sama Harrisa na náboženskú (kresťanskú) morálku.

Biblia, dokonalý zdroj morálky?

Necítim žiadne negatívne emócie voči úprimne veriacim ľudom. Keď už, tak ich cítim voči ideológii, ku ktorej sa hlásia, k nim ako k ľudom nie. Vždy ma však nahnevá,  keď niekto začne tvrdiť, že Biblia (prípadne iná kniha, ale to je v týchto končinách zriedkavé)  je bezchybným zdrojom  morálnych pravidiel. Možno ma to tak hnevá práve preto, že kedysi dávno som tiež zastával takýto názor, no potom som si tú Bibliu aj prečítal, a dokonca nie raz. Prinášam Vám teda výber niekoľkých citátov z Biblie, ktoré nie sú práve o láske a tolerancii. A ak by ste neverili, že sa tam naozaj nachádzajú, môžete si ich v nej sami vyhľadať.

Trocha zabíjania neveriacich na začiatok 

„Nato sa zmluvne zaviazali, že budú hľadať Hospodina, Boha svojich otcov, celým srdcom a celou dušou. Každý, kto by nehľadal Hospodina, Boha Izraelovho, mal byť usmrtený, malý či veľký, muž či žena.“    Druhá kniha kronická, kapitola 15, verše 12 a 13

Hups, nedodržal si  povinné voľno! 

„Keď boli Izraelci na púšti, našli človeka, ktorý v deň sviatočného odpočinku zbieral drevo. Tí, čo ho našli zbierať drevo, priviedli ho k Mojžišovi, Áronovi a k celému zboru. Dali ho do väzenia, lebo sa nevedelo, ako sa s ním naloží. Vtedy Hospodin hovoril Mojžišovi: Ten muž má byť vydaný na smrť! Nech ho celý zbor ukameňuje vonku za táborom. Celý zbor ho vyviedol von za tábor; ukameňovali ho a zomrel, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.“ Štvrtá kniha Mojžišova, Kapitola 15, verše 32 – 36

Čo hovoril Ježiš na Starú zmluvu?

Prvé dva citáty boli zo Starej zmluvy a som si istý, že by sa našli ľudia, ktorí by okamžite začali argumentovať v zmysle „Stará zmluva sa nás už netýka“ , bol by som veľmi rád, keby mali pravdu, no Ježiš na to hovoril niečo iné.  

„Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som rušiť, ale naplniť; lebo veru Vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane.“ Evanjelium podľa Matúša, kapitola 5, verše 17 a 18

 Prináša Ježiš mier? 

„Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestou  so svokrou. A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci." Evanjelium podľa Matúša, kapitola 10, verše 34-36 

Pozor na úrazy a to kde sa narodíte!

„Nech nevojde do zhromaždenia Hospodinovho, kto má rozmliaždené pohlavné ústroje a zmrzačený mužskú úd. Nech nevojde  do zhromaždenia Hospodinovho miešanec – bastard, ani jeho desiate pokolenie nech nevojde do zhromaždenia Hospodinovho.“     Piata kniha Mojžišova, kapitola 23, verše 2 a 3

Prečo sa upaľovali čarodejnice a pár ďalších morálnych odkazov.

„Čarodejnicu nenechaj nažive. Kto by obcoval so zvieraťom, nech je vydaný na smrť. Kto by obetoval iným bohom, okrem samého Hospodina, nech prepadne hubiacej kliatbe."  Druhá kniha Mojžišova, kapitola 22, verše 17-19

Výchovná lekcia

„Odtiaľ sa pobral do Bételu. Keď vystupoval cestou, vyšli z mesta malí chlapci a posmievali sa mu: Plešivec, poď hore, plešivec, poď hore! Obrátil sa, a keď ich zazrel, preklial ich menom Hospodinovým. Vtom vyšli z hordy dve medvedice a roztrhali z nich štyridsať dva chlapcov. Odtiaľ vyšiel na vrch Karmel, odkiaľ sa vrátil do Samárie." Druhá kniha kráľov, kapitola 2, verše 23-25


Môže žena učiť muža?

„Žena nech sa v tichosti učí so všetkou poddajnosťou. Nedovoľujem však žene vyučovať alebo panovať nad mužom, ale aby sa ticho správala Adam bol totiž prvý, potom Eva." Prvý list Timoteovi, kapitola 2, verše 11-13

Ako ochrániť svoju návštevu pred znásilnením

„Keď sa dobre cítili, mužovia mesta, naničhodníci, obkľúčili dom, búchali na dvere a kričali na starca, majiteľa domu: Vyveď muža, ktorý prišiel do tvojho domu, aby sme ho poznali. Muž, majiteľ domu k nim vyšiel, a povedal im: Nie tak , bratia moji. Nepáchajte zločin! Keďže tento muž prišiel do môjho domu, nesmiete spáchať takúto nehanebnosť! Hľa moja dcéra-panna a jeho vedľajšia žena, vyvediem vám ich, tie môžete zneuctiť a robiť s nimi, čo sa vám páči,  ale na tomto mužovi sa nesmiete dopustiť takej nehanebnosti. Ale oni ľudia ho nechceli počúvať. Vtedy ten muž vzal svoju vedľajšiu ženu, vyviedol im ju na ulicu, a oni ju poznali, a celú noc až do rána ukájali svoje chúťky na nej. Prepustili ju až pri východe rannej zory. Keď sa rozbrieždilo, žena sa vrátila, padla pred vchodom do mužovho domu, v ktorom bol jej pán, a zostala tam ležať až do bieleho rána. Keď jej pán ráno vstal, otvoril dvere domu a vykročil, aby sa vydal na cestu; ajhľa, jeho vedľajšia žena ležala pri vchode domu s rukami na prahu. Povedal jej: Vstaň, poďme! Ale nikto neodpovedal. Potom ju muž naložil na osla, pobral sa a odišiel domov. Keď prišiel domov, vzal nôž, chytil svoju vedľajšiu ženu a rozsekal ju časť po časti na dvanásť kusov a rozposlal ich do všetkých krajov Izraela. Každý, kto to videl, hovoril: Také niečo sa ešte nestalo, ani to nebolo vídať od času, čo Izraelci vyšli z Egypta, až do dnešného dňa. Porozmýšľajte o tom, poraďte sa a dohodnite."  Kniha sudcov, kapitola 19, verše 22-30

Pre istotu ešte jedno uistenie že aj starý zákon platí

„Zákon a proroci sú až po Jána; odvtedy zvestuje sa kráľovstvo Božie, a každý sa tlačí do neho. Ale ľahšie sa pominie nebo a zem, ako vypadne čo len jedna čiaročka zo zákona." Evanjelium podľa Lukáša, Kapitola 16, verše 16 a 17

Biblia zakazuje ľudské obete, no teda až na pár výnimiek

„Jefte dal Hospodinovi tento sľub: Ak mi vydáš Ammóncov do rúk, ktokoľvek mi vyjde o dverí môjho domu v ústrety, keď sa v pokoji vrátim domov od Ammóncov, bude patriť Hospodinovi, a ja mu ho dám ako spaľovanú obeť. Potom tiahol Jefte do vojny proti Ammóncom a Hospodin mu ich dal do rúk. Spôsobil im veľmi ťažkú porážku, od Aróéru až po kraj Mínnít - dvadsať miest - a až po Ábel-Kerámím. Tak boli pokorení Ammónci pred Izraelcami. Potom Jefte prišiel do Micpy k svojmu domu; a hľa, práve mu vyšla jeho dcéra v ústrety s bubnami a tancujúc. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna ani dcéru. Keď ju uvidel, roztrhol si rúcho a povedal: Ach, dcéra moja! Hlboko si ma pokorila! Ty si sa musela stať príčinou môjho zármutku. Ona mu odvetila: Otče môj, keď si dal slovo Hospodinovi, urob so mnou, ako si sľúbil, keďže Hospodin ti doprial vypomstiť sa na tvojich nepriateľoch Ammónchoch. Potom povedala svojmu otcovi: Dopraj mi ešte toto: Ušetri ma ešte dva mesiace; nech odídem do hôr a oplačem svoje panenstvo, ja i moje priateľky. On je povedal: Choď! a prepustil ju na dva mesiace. Odišla so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panenstvo. Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on jej splnil svoj sľub. Ona však muža nepoznala" Kniha sudcov, Kapitola 11, verše 30-39 

Ako sa správať k vašim otrokom

„Ak kúpiš hebrejského otroka, šesť rokov bude slúžiť a na siedmy zadarmo odíde na slobodu. Ak prišiel sám, sám odíde; ak bol ženatý, odíde s ním i jeho žena. Ak mu jeho pán dá ženu, tá mu porodí synov alebo dcéry, žena a deti budú patriť jej pánovi, a on odíde sám. Ak však otrok vyhlási: Milujem svojho pána i svoju ženu, i svojich synov a neodídem na slobodu, vtedy ho privedie jeho pán pred Boha, privedie ho ku dverám alebo k verajam, jeho pán mu prepichne šidlom ucho a on mu bude slúžiť na veky." Druhá kniha Mojžišova, kapitola 21, verše 2-6

Takto by som mohol pokračovať ešte veľmi dlho, ale myslím si, že ak Vás tieto slová priamo z Biblie ešte nepresvedčili o tom, že to nie je možno najideálnejší zdroj všetkej morálky, ak ich pridám viac, asi Vás to tiež o ničom nepresvedčí. Na záver by som chcel dodať, že je samozrejmé, že Biblia obsahuje aj pekné a celkom hodnotné myšlienky (čo je vzhľadom na jej rozsah úplne normálne), ako som sa však snažil ukázať,  obsahuje aj množstvo takých, ktoré už jednoznačne nepatria do tohto storočia a boli mnohokrát prekonané. Osobne mi to príde zvláštne, ak je to dielo dokonalého Boha, no to už nechám na Vaše posúdenie. To v čo dúfam je, že som Vás presvedčil o tom, že naše poznanie toho čo je dobré a zlé z tejto knižky neplynie, pretože ak by plynulo a stálo na nej, bolo by tu jednoznačne oveľa viac upaľovania, ukameňovávania a iných podobne príjemných záležitostí.

zdroj obrázku: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Bible.malmesbury.arp.jpg

Užitočná kritka

     Možno to niekomu príde ako nesmierne podivné, ale za jeden z najdôležitejších impulzov pokroku  považujem kritiku. Objektívna kritika pomáha v každej oblasti života. Predsa len na to, aby sa dalo zlepšovať, je potrebné  hlavne vedieť, kde konkrétne sú chyby a nedostatky. Problémom však je, že vo všeobecnosti ľudia väčšinou kritiku vôbec nevedia znášať, a aj keď je vecná a dobre myslená, veľa z nás si ju, minimálne v prvom momente, vysvetlí skôr ako osobný útok, a tak sa neraz stáva, že v mnohých oblastiach života ostávajú chyby prehliadané len preto, že tí čo si ich všímajú, sa na ne boja poukázať, aby nebodaj niekoho neurazili. Samozrejme, nie každá kritika je objektívna, či vôbec zmysluplná, no neexistuje oblasť vedy a života ako takého, kde by bolo možné dosiahnuť pokrok bez existencie akejkoľvek kritiky. A tak ma nesmierne mrzí, že stále existujú témy, ktoré sú vo väčšej časti populácie voči kritike skoro imúnne, či oblasti, ktorých kritizovanie je považované v niektorých končinách za trestné a u nás minimálne za spoločensky nevhodné.

     Jednou z takýchto oblastí je napríklad náboženstvo, čo je veľmi zvláštny fenomén hlavne preto, že náboženstiev existujú a existovali doslova tisícky, a vzhľadom na to, že  bohovia sa medzi sebou väčšinou nemajú veľmi radi a  každé náboženstvo tvrdí niečo iné, je viac ako očividným faktom, že všetky pravdu mať nemôžu a vlastne ju nemusí mať ani jedno. Kritika pritom nikomu nezakazuje veriť čomu len chce a kým sa nepreženie do extrémov, tiež určite nikomu neubližuje. Prináša akurát iné pohľady na vec, ktorých sa pravda predsa nikdy báť nemusí.  O to divnejšie sa mi javia prípady, v ktorých sú ľudia odsúdení, poslaní do väzenia za obyčané vyjadrenie svôjho nesúhlasu (napríklad tu ), či prípad indického skeptika, ktorého chcú súdiť za to, že odhalil skutočnosť, že „zázračné voda kvapkajúce z nôh sochy Ježiša" bola v skutočnosti len voda, presakujúca z blízkej poškodenej kanalizácie.

     Do podobnej pozície sa v závislosti od krajiny a komunity dostali aj rôzne iné inštitúcie či názory. Niekde Vami budú opovrhovať za kritizovanie alternatívnej medicíny, inde za kritiku Greenpeacu a inde samozrejme pre pokus o kritizovanie miestnej vlády. Jedna vec sa však nikdy nemení, ak nie sme ochotní počúvať žiadnu kritiku, sme odsúdení k stagnovaniu. To, že objektívna kritika pomáha, dobre vidno napríklad aj na rýchlom vedeckom pokroku posledných desaťročí. Vedci sú totiž voči sebe prudko kritickí. Každý sa snaží nájsť chyby v starých interpretáciách dôkazov, postupoch, či zaužívaných názoroch, pretože jedine tým sa dá zabezpečiť, že sa naše znalosti neustále vylepšujú, že chybné myšlienky sú rýchlo odhalené, a aj tí čo nechápu čo je objektívna kritika, sa pomerne rýchlo odsúvajú bokom.

Bertrand Russell rozhovor o náboženstve (video)

Kedysi dávno som sa pokúsil preložiť rozhovor s Bertrandom Russellom o náboženstve (tu). Dnes som z môjho prekladu spravil titulky, pridal ich k originálnemu videu a zavesil to na youtube.

Ak sú problém fundamentalisti, chyba musí byť aj vo fundamente.

Prakticky vždy, keď sa v mene takého či onakého náboženstva vykoná niečo hrozné a niektorí ľudia sa, podľa mňa vcelku oprávnene, začnú pýtať, či chyba nemôže byť v samotnej ideológii, prakticky všetky médiá a politici odbijú takéto otázky vetou, „Problém nie je v náboženstve, problém je vo fundamentalistoch,“ a to ma vždy rozčúli. Ak by si totiž ľudia, ktorí argument tohto typu používajú, vyhľadali význam slova fundamentalista v slovníku, zistili by, že toto tvrdenie je oxymoron.

Slovo „fundamentalizmus“ bolo odvodené z latinského slova „fundament“ teda základ, podstata. Fundamentalista je podľa definície tohto slova proste človek, ktorý urputne dodržiava základné princípy danej ideológie, v prípade náboženstiev často zveruje všetku autoritu posvätným textom a zvykne ich vykladať doslovne. Ak je teda niekto fundamentalista v náboženstve, ktoré hlása toleranciu, mier a lásku, musí nevyhnutne aj on/ona zastávať tieto hodnoty,  inak nie je fundamentalistom. Ak však bytie fundamentalistom spraví z niekoho automaticky netoleratného sexistu ochotného zabiť ľudí nezdieľajúcich jeho presvedčenie, chyba musí byť vo fundamente, teda danom náboženstve, či presnejšie v základných spisoch, z ktorých vychádza. Keď niekto vraví, že problém nie je v náboženstve, ale vo fundamentalistoch, odporuje si, problém je buď v oboch alebo ani v jednom.

A tak prosím, ak sa budete niekedy rozprávať o náboženskom násilí v severnom Írsku, bombových atentátoch v Londýne či Madride, prípadne útoku na dvojičky, či niečom, čo bude v danej dobe aktuálne a niekto prehlási, že problém sú len tí fundamentalisti, povedzte mu, že asi chcel použiť iné slovo, možno chcel povedať, že problém je v ľuďoch, ktorí si dané náboženstvo vykladajú, či v tých, čo dávajú do popredia len isté časti a na iné zabúdajú (aj keď mám dojem, že to robí väčšina), no ak si naozaj myslí, že je problém vo fundamentalistoch, potom by to znamenalo, že je chyba aj v ideológii.

O náboženskej výchove

Na našich základných a stredných školách sa už roky vyučuje náboženská výchova, prípadne jej alternatíva etická výchova, inak povedané, jedna alebo druhá alternatíva úplne zbytočného predmetu, teda aspoň v dnešnej podobe. Samozrejme, spoločnosť potrebuje dbať na morálku budúcej generácie, toto však rozhodne nie je dobrý, a už vôbec nie efektívny, spôsob. Myslím, že len naozaj naivní ľudia si môžu myslieť, že ak dieťa v tomto smere dostalo nedostatočnú výchovu doma, môže mu pomôcť jedna hodina týždenne, či už náboženskej alebo etickej výchovy. Aby som však len nekritizoval. Myslím si, že náboženská výchova nie je zlý nápad, vedomosti o náboženstvách sú podľa mňa dôležitou súčasťou všeobecného rozhľadu a v správnej forme by aj náboženská výchova mohla byť hodnotná súčasť vyučovacieho procesu, musela by však byť realizovaná v úplne inej forme. V tomto článku sa pokúsim v rýchlosti zhrnúť to, čo považujem za najzávažnejšie chyby pri výuke tohto predmetu na slovenských školách a môj osobný názor, v akej forme by dával aspoň aký - taký zmysel.

1. Náboženská výchova v jej momentálnej forme je diskriminačná pre náboženské menšiny. 

Áno, teoreticky každé dieťa, respektíve jeho rodičia (keďže deti na prvom stupni základných škôl sú príliš malé na to, aby mali vlastný názor na náboženstvo), dostane možnosť výberu. Problém je však v tom, že ak nie je v škole dostatok detí hlásiacich sa na konkrétne náboženstvo, hodiny sa proste neotvoria. V praxi to znamená asi toľko, že okrem katolíkov, sú príslušníci rôznych iných náboženských názorov v mnohých školách na Slovensku diskriminovaní. Zástupcovia náboženských menších pritom podľa posledného sčítania tvoria až 38% slovenskej populácie.

Podľa môjho názoru je jediným logickým riešením tohto problému zmeniť náboženskú výchovu na ozajstné vyučovanie a namiesto toho, aby sa deti v škole delili podľa náboženského vyznania, mali by sme ich nechať po kope a všetky učiť to isté. Samozrejme, v takom prípade je nevyhnutné, aby sa terajšie učenie sa štýlom, prečítajme si pár príbehov z Biblie (nepredpokladám, že sa na Slovensku niekedy vyučovala náboženská výchova nekresťanského charakteru), zmenilo z učenia náboženstva, na učenie o náboženstvách všetkých, respektíve tých dôležitejších. Keďže náboženstiev je viac ako 10 000, učiť deti o všetkých je nemožné, no spraviť prehľad vývinu tých najhlavnejších v priebehu dejín, spomenúť rozvoj prvých kultov, doby v ktorých prevládali aj v Európe polyteistické náboženstvá, vývin monoteistických náboženstiev a nakoniec spomenúť, v čo veria najväčšie súčasné svetové náboženstvá, by nemal byť problém.

2. Škola nie je miesto pre kázne, na tie sú kostoly.

Ďalším problémom náboženskej výchovy na našich školách je práve to, že sú vyučované ľuďmi, ktorí nemajú so školstvom úplne nič spoločné. Ako niekto, kto náboženskú výchovu kedysi zažil viem, že väčšinou nejde o vyučovanie, ale o kázne. Niečo také považujem za neprípustné. Kázne patria do kostola, majú tam svoje zaslúžené miesto a mali by tam ostať. V škole sa má učiť a učiť by mali učitelia, ľudia ktorí študovali pedagogiku a majú na to kvalifikáciu.

Vo forme vyučovania náboženskej výchovy, ktorú som načrtol v prvom bode, by sa tejto úlohy mohli zhostiť bez najmenších problémov dejepisári. Na vyučovanie uceleného obrazu o náboženstvách v prítomnosti a minulosti sa hodia oveľa lepšie už len preto, že kňazi (a iní ľudia pracujúci pre cirkev), by mohli mať problém podávať neskreslené informácie o ostatných náboženských organizáciách a navyše často nemajú prehľad o iných svetonázoroch.

Na záver by som chcel napísať, že mi je jasné, že sa v tejto oblasti v najbližšej dobe určite nič nezmení, ale na druhú stranu verím, že ak sa niekedy niečo zmeniť má, je na začiatok potrebné rozpútať diskusiu a  nastoliť v spoločnosti  vedomie, že je nejaká zmena  potrebná, alebo  aspoň, že momentálny stav nevyhovuje všetkým.

Beyond Belief, Steven Weinberg (Odkaz + preklad)

V tejto prednáške z roku 2006 Steven Weinberg, známy americký fyzik, ktorý dostal v roku 1979 Nobelovu cenu za model zjednocujúci slabé a elektromagnetické interakcie a predpoveď existencie neutrálnych prúdov, rozpráva  o konflikte medzi vedou a náboženstvom.

Voľný slovenský preklad:

Spomenul som tri sféry nepriateľstva:
                1. Prírodné zákony dávajú ruky boha do reťazí

                2. Veda zobrala človeku centrálnu rolu (vo vesmíre)

                3. Poskytuje alternatívne vysvetlenia

Ale je tu ďalšia oblasť, ktorá je možno najhlbšou v konflikte medzi vedou a náboženstvom, hoci si myslím, že nie je spomínaná tak často. Je to metóda prístupu k pravde. Náboženstvo sa prevažne odvoláva na autoritu a to buď na autoritu posvätného textu ako v sunnitskom islame a protestantskom kresťanstve alebo na text spolu s náboženskými vodcami, ktorí sú božsky inšpirovaní na ich interpretovanie, ako je tomu v šídskom islame a u rímskych katolíkov. My vo svete vedy nič také nemáme. A chcem jasne zdôrazniť, my máme hrdinov, vedcov, voči ktorým máme obrovský rešpekt. Ale oni nie sú autority, za ktorými ideme pre riešenia vedeckých problémov. Napríklad v mojom obore je určite Einstein najväčší hrdina dvadsiateho storočia. Ale nikto, kto dnes argumentuje o teórii gravitácie, by nerozhodol problém referovaním späť na Einsteinove publikácie z 1915, 1916. Dnes vieme, že každý primerane dobrý vysokoškolák (pred dokončením magisterského štúdia) rozumie všeobecnej relativite lepšie, ako jej rozumel Einstein. Získali sme vedomosti, pokročili sme. A tak vo vede nemáme prorokov, máme hrdinov, ale nie prorokov. Myslím si, že ďalší rozdiel v prístupe k pravde je, že vo vede sa veľmi snažíme odstrániť vplyv túžobných želaní, pričom u tak veľa náboženských myšlienok sa zdá, že nie sú ničím iným. „Musím veriť v posmrtný život, lebo ako by som zvládol čeliť tomu, že môj život skončí smrťou.“ Avšak jedna vec, ktorú veda nedokáže robiť o nič viac ako náboženstvo, je opodstatniť samu seba. Ako David Hume chápal už dávno „nemôžete použiť vedecké argumenty ako opodstatnenie pre vedú samú, pretože to je kruhový argument.“ Je to morálna voľba medzi metódami prístupu k pravde náboženstva – odvolávanie sa na autority, hľadanie vecí, o ktorých veríme, že nás spravia šťastnými a prísnejšej na seba sa odvolávajúci prístup k náboženskej pravde. Pre mňa je morálna voľba jasná, ale je to morálna voľba a taká, o ktorej sa, myslím si, nedá argumentovať racionálne. Tak čo robíme s týmto konfliktom? Sú tu takí, ktorých názory na náboženstvo nie sú veľmi odlišné od mojich vlastných, no ktorí napriek tomu majú pocit, že by sme sa mali snažiť utlmiť konflikt, že by sme mali spraviť kompromis. Napríklad Stephen Gould a tiež  Lawrence Krauss, ktorý, keďže je tu, ma môže opraviť ak sa mýlim, majú pocit, že je najdôležitejšie zachovať neporušenosť vedeckej výuky, že by sme mali zaistiť podporu hlavných línií náboženstiev, ktoré často nemajú problém napríklad s učením darwinizmu v školách. Spraviť z nich spojencov a nestúpať im na nohy rozprávaním o konflikte medzi vedou a náboženstvom. Edward Wilson, ďalší dobrý priateľ, chce získať podporu hlavných náboženstiev, ako spojencov v ochrane životného prostredia. Ja ich názory rešpektujem, rozumiem ich motívom a neodsudzujem ich, ale ja ich nezdieľam. Pre mňa je konflikt medzi vedou a náboženstvom dôležitejší, ako otázky učenia vedy a dokonca životného prostredia. Myslím si, že svet sa potrebuje zobudiť z dlhej nočnej mory náboženskej viery a čokoľvek my vedci môžeme robiť, aby sme oslabili pozíciu náboženstva by malo byť urobené a nakoniec môže byť naším najväčším príspevkom civilizácii. Ďakujem

Vesmír v jednom riadku

Časť Mandelbrotovej množiny (Wikipédia)

Veľa ľudí, ktorí veria, že vesmír a život vznikol božským zásahom, zvykne tvrdiť, že si nevie predstaviť, ako by niečo také komplikované mohlo za akýchkoľvek okolností vzniknúť inak, ako zásahom dokonalej mysliacej bytosti. Musím pripustiť, že toto zmýšľanie je intuitívne a osobne, tiež som prešiel obdobím, keď som do istej miery podobným spôsobom rozmýšľal. Samozrejme to, že je niečo intuitívne  neznamená, že je to správne. V poslednej dobe sa po vypočutí podobného tvrdenia zvyknem opýtať, „Počuli ste už niekedy o Mandelbrotovej množine?“ A na túto otázku mám dobrý dôvod.

Moja vlastná fotka časti množiny

Mandlebrotova množina, respektíve jej vizualizácia, dokáže vytvárať extrémne  komplexné obrazce a niekedy naozaj až dych berúce scenérie, pričom ak predkladáme, že vesmír je konečný, Mandelbrotova množina je hlbšia, je dokázateľne nekonečná. Keď sa človek prvý krát pozrie na vizualizáciu Mandelbrotovej množiny, často má dojem, že na tvorbu tej malej frakcie jej skutočnej veľkosti bolo treba pomerne veľkú skupinu dizajnérov. V skutočnosti celá nekonečná a neprebádateľná Mandelbrotova množina je tvorená riadkom inštrukcií.

     

Časť Mandelbrotovej množiny (Wikipédia)

Samozrejme, táto množina má pramálo spoločné so skutočným vesmírom. Je to ale skvelý príklad, že na to, aby vznikli obrovské a na prvý pohľad ohromujúco komplexné systémy, nie je nevyhnutne potrebná veľká kreatívna energia, či roky driny. Úplne stačí pár jednoduchých pravidiel, ktoré sú  v našom vesmíre vyjadrené fyzikálnymi zákonmi.

Pod textom sa nachádzajú dve videá, v ktorých si môžte pozrieť, ako približne mnou ospevovaná Mandelbrotova množina vyzerá:

Cestovanie do vnútra množiny

 

Rôzne obrazce, ktoré sa dajú v množine nájsť

Bertrand Russell o bohu (odkaz + preklad)

Dnes ráno, keď som šiel k doktorke, som na ulici započul kúsok z perníčky Losing My Religion od R.E.M Nemohol som si pomôcť a začal som sa zamýšľať nad tým, čo pre mňa znamenala tak dva roky dozadu, a čo znamená dnes. Aby som to zbytočne nenaťahoval, motivovalo ma to na to, aby som sa pokúsil pridať niečo s príbuznou tématikou.

Výber nakoniec padol na záznam rozhovoru s Bertrand-om Russell-om, držiteľom Nobelovej ceny, známym filozofom a matematikom, ktorý sa uskutočnil v roku 1959. Pod videom sa nachádza pokus o preklad.

Voľný slovenský preklad:

Redaktorka: Prečo nieste kresťan?

Rusell: Pretože nevidím žiadne dôkazy pre kresťanské dogmy. Preskúmal som bežné argumenty v prospech existencie  boha a žiadny z nich sa mi nezdal logicky správny.

Redaktorka: Myslíte si, že je praktický dôvod pre to mať náboženskú vieru? Pre veľa ľudí.

Rusell: Nemôže byť praktický dôvod pre vieru v niečo, čo nie je pravda. To je nemožné. Buď je to pravda alebo to pravda nie je. Ak to je pravda, mali by ste tomu veriť, ak to pravda nie je, nemali by ste tomu veriť. A ak neviete prísť na to, či je to pravda alebo nie, mali by ste odložiť svoj rozsudok. Zdá sa mi ako zásadná nečestnosť a  zrada intelektuálnej integrity veriť v niečo, pretože si myslíte že je to užitočné a nie preto, že si myslíte, že je to pravda.

Redaktorka: Myslím na tých ľudí ktorým pomáhajú náboženské predpisy žiť ich život , dávajú im veľmi striktnú súpravu pravidiel, dobrých a zlých skutkov.

Rusell: Áno, ale tieto pravidlá sú všeobecne celkom mylné. Veľa z nich viac ubližuje ako pomáha. A pravdepodobne by boli schopní nájsť racionálnu morálku, podľa ktorej by mohli žiť, ak by zahodili túto iracionálnu, tradičnú, tabu morálku pochádzajúcu z primitívnych vekov. 

Redaktorka: Ale obyčajná osoba možno nie je dosť silná na to, aby našla túto osobnú etiku. Musí mať niečo predpísané zvonku.

Rusell: Nemyslím si, že je to pravda. To, čo je ti prikázané zvonku, nemá žiadnu hodnotu, neráta sa to.

Redaktorka: Vy ste sa samozrejme tiež narodili ako kresťan. Kedy  ste sa prvý krát rozhodli, že nechcete ostať veriacim v kresťanskú etiku.

Rusell: Ja som sa nikdy nerozhodol, že nechcem ostať veriacim. Medzi 15 a 18 rokom  som strávil skoro všetok môj voľný čas rozmýšľaním o kresťanských dogmách a snažením sa zistiť, či je nejaký dôvod veriť im. A v čase keď som mal 18, škrtol som poslednú z nich.

Redaktorka: Myslíte si, že vám to dalo silu naviac vo vašom živote?

Rusell: Nie ani silu naviac ani opak. Len som sa zaoberal snahou o poznanie.

Redaktorka: Ako sa blížite ku koncu života, máte strach z nejakého druhu posmrtného života? Alebo si myslíte, že to je len...

Rusell: Nie, nie, myslím si, že to je nezmysel.

Redaktorka: Nie je žiadny posmrtný život.

Rusell: Nie, v žiadnom prípade.

Redaktorka: Máte strach z niečoho, čo je bežné medzi ateistami a agnostikmi, ktorí boli ateisti alebo agnostici celý život a sú konvertovaní na nejakú formu náboženstva tesne predtým ako zomrú?

Rusell:  Podľa toho čo viem  sa to vôbec nedeje tak často, ako si nábožní ľudia myslia. Pretože veľa veriacich, väčšina z nich si myslí, že je slušný skutok hovoriť klamstvá o smrteľných lôžkach agnostikov a podobne. V skutočnosti sa to nestáva veľmi často.

Kmeňové bunky a moralita (odkaz - video + preklad)

Myslím že docela pekný, logický a zaujímavý názor na výskum kmeňových buniek. (Sam Harris je neurobiológ )

Voľný  slovenský preklad :

Dám vám argument ktorý som načrtol včera. Fakt je že výskum kmeňových buniek, ako si je iste veľa ľudí v tejto miestnosti vedomých, je jeden z najsľubnejších odvetví v biológii s potenciálom vytvárať liečebné metódy. A nieje podporovaný na štátnej úrovni pre dôvody ktoré sú náboženské, hlavne preto že máme predstavu založenú na skôr neurčitej znalosti teológie že v každom  oplodnenom vajíčku je duša. A nemôžete uprednostniť záujem jednej duše nad druhov dokonca aj keď jedna je v petriho miske a druhá v mužovi s parkinsonovou chorobou. Veľa bolo na tejto konferencií povedané o tom, že veda nieje schopná zodpovedať otázky morality. Ja si myslím, že toto je otázka morality ktorú veda zodpovedala ak sa pozriete na detaily, ak sa pozriete na ľudské embryá ktoré sú ničené vo výskume kmeňových buniek. Čo je tri dny staré ľudské embryo? Je to kolekcia stopäťdesiatich buniek. To môže  znieť ako kopa buniek, laikovi znie, ale v mozgu muchy sú stovky tisícok buniek. Teraz mám dojem že ak to z čoho sme znepokojený je utrpenie v tomto vesmíre zdá sa mi celkom jasné že by sme mali byť viac znepokojený zo zabíjania múch ako zo zabíjania tri dny starého ľudského embrya.  Toto môže znieť ako veľmi provokatívne tvrdenie. Ja budem argumentovať že by nemalo, ak sa pozriete na detaily.  Veľa ľudí bude samozrejme argumentovať, "no rozdiel medzi muchou a tri dni starým ľudským embryom je že tri dni staré ľudské embryo je potenciálna ľudská bytosť." Toto tvrdenie naráža na problém že každá bunka z jadrom vo vašom, tele je teraz po správnej manipulácii potencionálna ľudská bytosť. Ak chceme byť presný , vždy keď si poškrabete nos vykonali ste holocaust potenciálnych ľudských bytostí. Takže argument pre potenciál buniek vás nedostane nikam. No poďme to zobrať trochu ďalej a povedzme že sme pripustili že každé tri dny staré ľudské embryo má dušu cennú nášho morálneho znepokojenia sa. Sú tu ďalšie problémy čakajúce na tento opis. Po prvé embryo tohto veku sa môže rozdeliť do toho čo voláme identické dvojičky. Je toto v takom prípade  príklad duše rozdeľujúcej sa do dvoch duší? Embryá v tejto fáze sa môžu spájať do toho čo voláme chiméra, veľa ľudí v tejto miestnosti sa mohlo vyvinúť týmto spôsobom. Teraz predpokladám že sú teológovia snažiaci sa pochopiť čo sa stane tej ľudskej duši ktorá je v týchto prípadoch naviac.  Je čas uvedomiť si že táto aritmetika duší nemá žiadny zmysel.  Je to intelektuálne neubrániteľné ale je to aj morálne neubrániteľné keď tieto tvrdenia skutočne predlžujú hrozné utrpenie desiatok miliónov ľudských bytostí. A to preto že rešpekt ktorý je prikladaný náboženskej viere platia nie-len jednoduchý ľudia ale  aj obhajcovia výskumu kmeňových buniek. Preto nemôžeme mať tento dialóg, spôsobom akým by sme mali. Takže vám tvrdím že ak si myslíte že záujmy tri dny starého ľudského embrya môžu  tromfnúť záujmy malého dievčatka z poškodenou miechou alebo človeka z popáleninami na celom tele. Vaša morálna intuícia bola zatemnená náboženskou metafyzikov.  A toto je druh slepoty ktorý je veľmi dobre opísaný v našej spoločnosti. Je to slepota ktorá je známa pod iným menom, pod menom náboženskej viery a my sme boli zastrašený rešpektovať ju.

Matka tereza z iného uhľa pohľadu (odkaz)

Prvý ,skutočný príspevok, ktorý na tento blog pridávam je odkaz na  pomerne kontroverzný dokument Christopher-a Hitchens-a z roku 1994. Ktorý  sa zaoberá osobou Matky Terezy pričom ju vykresľuje ,možno pre niekoho prekvapivo,  ako nie zrovna pozitívnu osobu. No názor si asi môžte urobiť aj samy.