Homosexuál kresťan?

V médiách sa posledné roky venuje pomerne veľa miesta otázkam spojených s inou ako heterosexuálnou orientáciou. Proti tomu v princípe nič nemám, súhlasím s tým, že takýto ľudia by mali mať rovnaké práva ako ktokoľvek iný. Áno, aj možnosť dobrovoľne uzavrieť na úrade nejaký ten zväzok , však sú to dospelí ľudia a v princípe je to len typ zmluvy. To mi však príde ako samozrejmosť a nikdy som preto nemal potrebu sa nad touto témou nejako zamýšľať, nie to sa k nej ešte vyjadrovať. Prednedávnom som však narazil na fenomén natoľko absurdný, že som sa rozhodol napísať na túto tému pár slov, hoci mi je jasné, že so mnou bude viac ľudí nesúhlasiť ako súhlasiť. Áno, narazil som na homosexuálneho kresťana.

Ako môže byť hlásenie sa k akejkoľvek ideológii absurdné?

Možno vás zaráža, ako si vôbec môžem dovoliť povedať, že zastávanie nejakej ideológie je absurdné. Predsa len, každý má právo veriť čomu len chce. Samozrejme, absolútne s tým súhlasím, no to, že robíme niečo, na čo máme právo, neznamená, že to, čo robíme, nemôže byť absurdné. Myslím si, že existujú okolnosti, pri ktorých je zastávanie istých svetonázorov jednoznačne smiešne až tragikomické. Svoj názor sa pokúsim demonštrovať pár hypotetickými príkladmi. Skúste si predstaviť, nakoľko smiešne, absurdne či tragicky by vyznel veľkopodnikateľ komunista, žid nacista či kozmonaut, ktorý verí, že Zem je plochá. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim vysvetliť, prečo podľa mňa zapadá homosexuál kresťan prinajmenšom do veľmi podobnej kategórie.

No dobre, ale čo je teda absurdné na tom byť súčasne homosexuál a kresťan?

Svoju argumentáciu nemienim postaviť na výrokoch pápeža v jeho minuloročnom vianočnom prejave ani na všeobecne nepriateľskom postoji väčšiny kresťanských cirkví k homosexuálom (a iným), ale na dôvode, prečo je homosexualita v kresťanstve vo všeobecnosti vnímaná ako hriech. Týmto dôvodom je, samozrejme, samotná biblia. Ako konkrétny príklad môže poslúžiť Tretia kniha Mojžišova, kapitola 20, verš 13, v ktorom sa píše: "Ak niekto obcuje s mužom, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť; musia byť vydaní na smrť; za svoju krv sú sami zodpovední." Citovaná pasáž je podľa mňa natoľko jasná, že akékoľvek námietky typu "je to vytrhnuté z kontextu" sú úplne bezpredmetné. Keď je raz niekde jasne napísané, že treba niekoho zabiť, môžete si tento text obracať ako chcete, vyhovárať sa na dobu či čokoľvek, no obsah nezmeníte. Názor autorov Biblie na homosexuálov je teda pomerne jasný. A myslím si, že je viac ako oprávnené povedať, že keď sa človek hlási k ideológií, ktorá v niečom, čo považuje za svoje základné princípy tvrdí, že ľudí ako je on treba usmrtiť, je to natoľko tragické, že sa to dá označiť za absurdné.

A čo potom? Stará zmluva je ale predsa už prekonaná, nie?

Samozrejme, našťastie v dnešnej dobe už väčšina ľudí Bibliu neberie doslovne a existuje akýsi tichý spoločenský konsenzus, že o niektorých jej častiach sa nahlas nehovorí. A tak napriek tomu, že v Biblii sa jasne píše „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som rušiť, ale naplniť; lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane.“ Evanjelium podľa Matúša, kapitola 5, verše 17 - 18 ,  väčšina dnešných kresťanov sa zhodne na tom, že starú zmluvu netreba brať vážne, že tá už neplatí, teda okrem 10 prikázaní (a často aj tej trošky s homosexuálmi). To, že treba zabíjať čarodejnice a podobne , už zrazu patrí do inej kategórie (teda,ak nežijete v niektorých častiach Afriky). No stále sa nájde (aj keď si to mnohí neradi pripúšťajú) veľké množstvo ľudí, čo berú Bibliu doslovne. Samozrejme, môžete sa opýtať, čo je zlé na tom, že sa milióny ľudí hlásia k ideológií, ktorá schvaľuje otroctvo, kameňovanie ,upaľovanie a iné nepríjemné veci, keď väčšinu týchto jej aspektov aj tak ignorujú? No predsa to, že práve tieto "dobre mysliace" masy sú tie, čo spôsobujú, že skupiny fanatikov,  ktoré  toho z Biblie (či inej "svätej knihy") už toľko neignorujú , dostávajú priveľa pozornosti, vážnosti a hlavne vplyvu. A je podľa mňa viac ako smutné, keď ľudia, ktorí sú utláčaní, dávajú svojim utláčateľom do rúk zbrane. No a to je dôvod, prečo si myslím, že homosexuál kresťan je už z princípu absurdná idea.

PS: Ak neveríte, že niekto ako človek, ktorý sa otvorene hlási k homosexuálnej orientácií aj ku kresťanstvu existuje, našiel som ,napríklad, túto stránku http://www.gaychristians.sk/ .

Ak sa vám článok páčil môžte za neho hlasovať tu.

Sam Harris: Morálnosť výskumu kmeňových buniek (video)

Dnes som znova prerobil jeden môj starší preklad na titulky. Tento krát bol na rade Sam Harris.

Noemova Archa

Po dlhšej dobe som znova preložil jedno video, tento krát sa pomerne vtipne zaoberá problematikou príbehu o Noemovej (Nóachovej ) Arche.

PS: Toto video nieje útokom na veriacich ľudí ale skôr ukážka toho ako by v logických dôsledkoch vyzerala doslovná interpretácia biblie.

O náboženskej výchove

Na našich základných a stredných školách sa už roky vyučuje náboženská výchova, prípadne jej alternatíva etická výchova, inak povedané, jedna alebo druhá alternatíva úplne zbytočného predmetu, teda aspoň v dnešnej podobe. Samozrejme, spoločnosť potrebuje dbať na morálku budúcej generácie, toto však rozhodne nie je dobrý, a už vôbec nie efektívny, spôsob. Myslím, že len naozaj naivní ľudia si môžu myslieť, že ak dieťa v tomto smere dostalo nedostatočnú výchovu doma, môže mu pomôcť jedna hodina týždenne, či už náboženskej alebo etickej výchovy. Aby som však len nekritizoval. Myslím si, že náboženská výchova nie je zlý nápad, vedomosti o náboženstvách sú podľa mňa dôležitou súčasťou všeobecného rozhľadu a v správnej forme by aj náboženská výchova mohla byť hodnotná súčasť vyučovacieho procesu, musela by však byť realizovaná v úplne inej forme. V tomto článku sa pokúsim v rýchlosti zhrnúť to, čo považujem za najzávažnejšie chyby pri výuke tohto predmetu na slovenských školách a môj osobný názor, v akej forme by dával aspoň aký - taký zmysel.

1. Náboženská výchova v jej momentálnej forme je diskriminačná pre náboženské menšiny. 

Áno, teoreticky každé dieťa, respektíve jeho rodičia (keďže deti na prvom stupni základných škôl sú príliš malé na to, aby mali vlastný názor na náboženstvo), dostane možnosť výberu. Problém je však v tom, že ak nie je v škole dostatok detí hlásiacich sa na konkrétne náboženstvo, hodiny sa proste neotvoria. V praxi to znamená asi toľko, že okrem katolíkov, sú príslušníci rôznych iných náboženských názorov v mnohých školách na Slovensku diskriminovaní. Zástupcovia náboženských menších pritom podľa posledného sčítania tvoria až 38% slovenskej populácie.

Podľa môjho názoru je jediným logickým riešením tohto problému zmeniť náboženskú výchovu na ozajstné vyučovanie a namiesto toho, aby sa deti v škole delili podľa náboženského vyznania, mali by sme ich nechať po kope a všetky učiť to isté. Samozrejme, v takom prípade je nevyhnutné, aby sa terajšie učenie sa štýlom, prečítajme si pár príbehov z Biblie (nepredpokladám, že sa na Slovensku niekedy vyučovala náboženská výchova nekresťanského charakteru), zmenilo z učenia náboženstva, na učenie o náboženstvách všetkých, respektíve tých dôležitejších. Keďže náboženstiev je viac ako 10 000, učiť deti o všetkých je nemožné, no spraviť prehľad vývinu tých najhlavnejších v priebehu dejín, spomenúť rozvoj prvých kultov, doby v ktorých prevládali aj v Európe polyteistické náboženstvá, vývin monoteistických náboženstiev a nakoniec spomenúť, v čo veria najväčšie súčasné svetové náboženstvá, by nemal byť problém.

2. Škola nie je miesto pre kázne, na tie sú kostoly.

Ďalším problémom náboženskej výchovy na našich školách je práve to, že sú vyučované ľuďmi, ktorí nemajú so školstvom úplne nič spoločné. Ako niekto, kto náboženskú výchovu kedysi zažil viem, že väčšinou nejde o vyučovanie, ale o kázne. Niečo také považujem za neprípustné. Kázne patria do kostola, majú tam svoje zaslúžené miesto a mali by tam ostať. V škole sa má učiť a učiť by mali učitelia, ľudia ktorí študovali pedagogiku a majú na to kvalifikáciu.

Vo forme vyučovania náboženskej výchovy, ktorú som načrtol v prvom bode, by sa tejto úlohy mohli zhostiť bez najmenších problémov dejepisári. Na vyučovanie uceleného obrazu o náboženstvách v prítomnosti a minulosti sa hodia oveľa lepšie už len preto, že kňazi (a iní ľudia pracujúci pre cirkev), by mohli mať problém podávať neskreslené informácie o ostatných náboženských organizáciách a navyše často nemajú prehľad o iných svetonázoroch.

Na záver by som chcel napísať, že mi je jasné, že sa v tejto oblasti v najbližšej dobe určite nič nezmení, ale na druhú stranu verím, že ak sa niekedy niečo zmeniť má, je na začiatok potrebné rozpútať diskusiu a  nastoliť v spoločnosti  vedomie, že je nejaká zmena  potrebná, alebo  aspoň, že momentálny stav nevyhovuje všetkým.