Prečo si môžeme byť istí, že ľudia naozaj boli na mesiaci?

Dnes je to presne 43 rokov odo dňa,  keď prvý človek kráčal po Mesiaci. Hoci táto udalosť nesporne patrí medzi najväčšie úspechy, aké ľudstvo kedy dosiahlo, existuje, možno práve vďaka tomu, že sme Mesiac už pomerne dávno nenavštívili,  pomerne veľká skupina ľudí, ktorá si myslí, že sme na Mesiaci nikdy neboli. Ako teda vieme, že ľudia Mesiac kedysi skutočne navštívili?

Tak v prvom rade misie Apollo 11, 14 a 15 zanechali na Mesiaci tri zariadenia na odráženie laserov, zjednodušene povedané kvázi zrkadlá,  do ktorých vedci a dokonca už aj rôzni amatérski astronómovia môžu vysielať, a často vysielajú, laserové lúče a následne merajú, ako dlho im trvá vrátiť sa späť, pomocou čoho môžu presne určiť, ako ďaleko sa v tú chvíľu nachádza Mesiac od Zeme. Keby tieto "zrkadlá" neboli na miestach, kde majú byť, tisícky vedcov a amatérskych astronómov po celom svete by si to veľmi rýchlo a už dávno všimli.

Misie Apollo na Mesiaci tiež zanechali rôzne iné vybavenie, ktoré je dostatočne veľké na to, aby mohlo byť bez väčších problémov pozorovateľné. Rovnako je to so stopami, ktoré po sebe zanechali astronauti a ktoré na povrchu Mesiaca ešte veľmi dlhú dobu ostanú zreteľne viditeľné. Myslím, že by bolo plne v technických možnostiach Rusov alebo momentálne už možno aj Číňanov, vlastnými prostriedkami skontrolovať, či sa na Mesiaci nachádzajú tieto stopy po ľudských návštevách a predpokladám, že je všetkým viac ako jasné, že keby tam neboli, neváhali by ani chvíľu, kým by to oznámili svetu.

Keď už som spomenul dva spôsoby, ako sa dá ľudská prítomnosť dokázať (samozrejme je ich viac), asi by som mal venovať trocha času aj tvrdeniam ľudí, ktorí tvrdia, že je to celé len podvod.

Najčastejšie sa asi človek môže stretnúť s tvrdením, že na niektorých fotografiách  nie sú všetky tiene otočené rovnakým smerom a keďže na Mesiaci by mal byť len jeden zdroj svetla, je to "dôkaz" toho, že to celé bolo natočené v štúdiu a o tento efekt sa postarali svetlá reflektorov (zaujímavý predpoklad, že ľudia, ktorí by to mali akože celé na-kamuflovať, boli takí blbí, že zabudli správne rozostaviť reflektory ...). Chyba tohto argumentu spočíva v tom, že na Mesiaci v skutočnosti nebol a nie je len jeden zdroj svetla, teda Slnko. V skutočnosti sú na ňom až tri zdroje svetla: Slnko, Zem, od ktorej sa vďaka jej atmosfére odráža značné množstvo svetla a nakoniec Mesiac, od ktorého sa tiež odráža svetlo a to v o dosť väčšej miere, ako sme navyknutí tu na Zemi, keďže Mesiac nemá atmosféru.

Druhý, pomerne častý a dosť hlúpy argument, ktorý používajú zástancovia tejto konšpiračnej teórie je, že vlajka na niektorých záberoch akoby vanie vo vetre, ale na Mesiaci predsa žiadny vietor nie je. No na Mesiaci samozrejme žiadny vietor nie je, ale "prekvapivo", keď niekto natriasa vlajkou v rukách a potom sa ju snaží zabodnúť do Zeme, vlajka sa začne  vlniť,  no a keďže na Mesiaci nielen, že nie je žiadny vietor, ale ani atmosféra a teda skoro žiadne trenie, takej vlajke logicky kvôli tomu nejaký čas trvá, kým sa vlniť prestane. A navyše sa vlajka záhadne prestala hýbať, keď sa jej nikto nedotýkal. Hm, ktovie čím to len môže byť? Na obrázku nižšie je animácia vytvorená z dvoch fotiek zaznamenaných tesne po sebe, pričom na nej jasne vidno, že hoci sa astronaut hýbe, vlajka nie.

Na túto tému by sa toho dalo povedať ešte dosť, keďže rôzne konšpiračné teórie vytvorili obrovské množstvo absurdných tvrdení, no pevne dúfam, že ak si niekto nebol istý, či je návšteva ľudí na Mesiaci pravda alebo nie, tento článok mu to trochu vyjasnil.



Autor fotiek: NASA

Pár videí na pobavenie (hudobná téma)

Raz za čas je fajn len tak si oddýchnuť a zasmiať sa, tu je zoznam niekoľkých hudobných videí ktoré ma rozosmiali v posledných mesiacoch.

V tomto videu Britský mím a David Armand vyjadruje pomocou pohybou slová známej pesníčky "Don't Stop Me Now"

Druhé video okrem toho že pôsobí trochu komicky zároveň zobrazuje niečo dosť neobvyklé, štyroch mužov hrajúcich na jedno čelo.

Keď už sú dnešné odkazy z hudobnej sféry nemôžem sem nepridať 4 chords song, áno viem je starý ale ak ste ho ešte niekto nevideli myslím že budete prekvapený koľko hitov posledných desaťročí  sa dá zahrať štyrmi rovnakými akordmi.

Zdá sa vám že texty pesničiek sú stále jednoduchšie a jednoduchšie, no možno Vám padne dobre pospomínať na staré dobré časy komplikovaných textou s touto chemicky ladenou pesničkou z roku 1959.

A na koniec pridávam odkaz na trojicu vtipných hudobných videí ktoré si však zakladajú na texte  a teda na ich pochopenie treba znalosť angličtiny.

Noemova Archa

Po dlhšej dobe som znova preložil jedno video, tento krát sa pomerne vtipne zaoberá problematikou príbehu o Noemovej (Nóachovej ) Arche.

PS: Toto video nieje útokom na veriacich ľudí ale skôr ukážka toho ako by v logických dôsledkoch vyzerala doslovná interpretácia biblie.

O náboženskej výchove

Na našich základných a stredných školách sa už roky vyučuje náboženská výchova, prípadne jej alternatíva etická výchova, inak povedané, jedna alebo druhá alternatíva úplne zbytočného predmetu, teda aspoň v dnešnej podobe. Samozrejme, spoločnosť potrebuje dbať na morálku budúcej generácie, toto však rozhodne nie je dobrý, a už vôbec nie efektívny, spôsob. Myslím, že len naozaj naivní ľudia si môžu myslieť, že ak dieťa v tomto smere dostalo nedostatočnú výchovu doma, môže mu pomôcť jedna hodina týždenne, či už náboženskej alebo etickej výchovy. Aby som však len nekritizoval. Myslím si, že náboženská výchova nie je zlý nápad, vedomosti o náboženstvách sú podľa mňa dôležitou súčasťou všeobecného rozhľadu a v správnej forme by aj náboženská výchova mohla byť hodnotná súčasť vyučovacieho procesu, musela by však byť realizovaná v úplne inej forme. V tomto článku sa pokúsim v rýchlosti zhrnúť to, čo považujem za najzávažnejšie chyby pri výuke tohto predmetu na slovenských školách a môj osobný názor, v akej forme by dával aspoň aký - taký zmysel.

1. Náboženská výchova v jej momentálnej forme je diskriminačná pre náboženské menšiny. 

Áno, teoreticky každé dieťa, respektíve jeho rodičia (keďže deti na prvom stupni základných škôl sú príliš malé na to, aby mali vlastný názor na náboženstvo), dostane možnosť výberu. Problém je však v tom, že ak nie je v škole dostatok detí hlásiacich sa na konkrétne náboženstvo, hodiny sa proste neotvoria. V praxi to znamená asi toľko, že okrem katolíkov, sú príslušníci rôznych iných náboženských názorov v mnohých školách na Slovensku diskriminovaní. Zástupcovia náboženských menších pritom podľa posledného sčítania tvoria až 38% slovenskej populácie.

Podľa môjho názoru je jediným logickým riešením tohto problému zmeniť náboženskú výchovu na ozajstné vyučovanie a namiesto toho, aby sa deti v škole delili podľa náboženského vyznania, mali by sme ich nechať po kope a všetky učiť to isté. Samozrejme, v takom prípade je nevyhnutné, aby sa terajšie učenie sa štýlom, prečítajme si pár príbehov z Biblie (nepredpokladám, že sa na Slovensku niekedy vyučovala náboženská výchova nekresťanského charakteru), zmenilo z učenia náboženstva, na učenie o náboženstvách všetkých, respektíve tých dôležitejších. Keďže náboženstiev je viac ako 10 000, učiť deti o všetkých je nemožné, no spraviť prehľad vývinu tých najhlavnejších v priebehu dejín, spomenúť rozvoj prvých kultov, doby v ktorých prevládali aj v Európe polyteistické náboženstvá, vývin monoteistických náboženstiev a nakoniec spomenúť, v čo veria najväčšie súčasné svetové náboženstvá, by nemal byť problém.

2. Škola nie je miesto pre kázne, na tie sú kostoly.

Ďalším problémom náboženskej výchovy na našich školách je práve to, že sú vyučované ľuďmi, ktorí nemajú so školstvom úplne nič spoločné. Ako niekto, kto náboženskú výchovu kedysi zažil viem, že väčšinou nejde o vyučovanie, ale o kázne. Niečo také považujem za neprípustné. Kázne patria do kostola, majú tam svoje zaslúžené miesto a mali by tam ostať. V škole sa má učiť a učiť by mali učitelia, ľudia ktorí študovali pedagogiku a majú na to kvalifikáciu.

Vo forme vyučovania náboženskej výchovy, ktorú som načrtol v prvom bode, by sa tejto úlohy mohli zhostiť bez najmenších problémov dejepisári. Na vyučovanie uceleného obrazu o náboženstvách v prítomnosti a minulosti sa hodia oveľa lepšie už len preto, že kňazi (a iní ľudia pracujúci pre cirkev), by mohli mať problém podávať neskreslené informácie o ostatných náboženských organizáciách a navyše často nemajú prehľad o iných svetonázoroch.

Na záver by som chcel napísať, že mi je jasné, že sa v tejto oblasti v najbližšej dobe určite nič nezmení, ale na druhú stranu verím, že ak sa niekedy niečo zmeniť má, je na začiatok potrebné rozpútať diskusiu a  nastoliť v spoločnosti  vedomie, že je nejaká zmena  potrebná, alebo  aspoň, že momentálny stav nevyhovuje všetkým.

Disco

V miesto vedľa hrá hudba. Pozerám sa z okna v mužských záchodoch a rozmýšľam o zvyšujúcej sa entropii vesmíru. Tá, ktorá sa mi zdala minulý týždeň skoro dokonalá, je už len matnou spomienkou a tá, čo bola úžasná dnes, sa mi vybavuje len s rozmazanou tvárou. Viem dobre, že sem nepatrím  a predsa sa zdráham odísť. Čo ak prídem o príležitosť, ktorá sa už nebude opakovať?  Nie je však pravdepodobnejšie, že by taká prišla skôr na mieste, kde sa skutočne dokážem cítiť dobre? Netuším... Hlavný problém takého pseudointelektuála fušujúceho do vedy, ako som ja, totiž výrazne súvisí so skutočnosťou, že je len minimum miest, kde by sa  podobní ľudia stretávali a tie, kde sa predsa len stretávajú, majú v okruhu 500 km veľmi chabú členskú základňu, ktorú väčšinou aj tak tvoria páriky.

Opláchnem si tvár studenou vodou a potichu opustím budovu. Verím, že tá dnešná si to poriadne ani nevšimne. Kopa opitých spotených ľudí tlačiacich sa na pár metroch štvorcových vie, podľa mojich pozorovaní, prekvapivo skvelo udržať pozornosť pomerne veľkej skupiny ľudí. Na to, že je leto, je celkom chladno. Keby som nepil, možno by  mi nočný, respektíve už ranný, chlad prišiel proste nepríjemný a rýchlo by som utekal domov. Takto sa mi zdá celkom poetický. Kráčam náhodnými ulicami mesta a zúfalo dúfam, že sa niečo stane, no až na pár náhodných, po väčšinou evidentne intoxikovaných, okoloidúcich je celé mesto dôstojne tiché.  To na chvíľu naruší malé zabzučanie môjho telefónu, ktorý mi takto citlivo oznamuje, že mi prišla správa. Keď si pozriem od koho,  stratím všetku motiváciu prečítať si z nej viac. Smutné, kým nie som úplne opitý, vzrušujú ma len inteligentné ženy. Človek by neveril, ako dokáže takáto drobná odchýlka od normálu dokonale zničiť osobný život inak vcelku spokojného človeka.  Blízko námestia narazím na osamelé dievča so smutným  výrazom na tvári. Pravdepodobne sa vracia z miesta, dosť podobného tomu,  z ktorého som ušiel ja. Keďže mi nejaký ten alkohol v krvi stále trochu uľahčuje vykonávanie kontroverzných činov, oslovím ju s nádejou, že možno ide domov sama, pretože rozmýšľa o niečom podobnom ako ja. Na chvíľu sa zmätene usmeje a potom ovracia chodník. Našťastie stihnem utiecť do bezpečnej vzdialenosti. Nemám rád zvratky.

Táto udalosť ma len presvedčí, že von ma teraz nič nečaká a mal by som ísť domov. Kým sa dostanem ku dverám od môjho bytu, je mi už vážne zima, a preto sa dnu hrniem s očividným nadšením. Na okamih započujem tlmené zvuky televízora vychádzajúce zo susedného apartmánu. Ani netuším kto tam býva. Možno je to ona, mladá, inteligentná a krásna, no dvere sa zabuchnú prirýchlo na to, aby som to stihol zistiť. Otvoriť znova ich už nemôžem, nechcem zobudiť priateľku.