Hodina

Minulý týždeň som strávil na letnom literárnom sústredný pre mladých autorov do 26. rokov s názvom "Medziriadky", pridávam ukážku práce s ktorou som sa tam dostal.

 Usmievam sa. Je to totiž skvelý spôsob ako maskovať, že ledva vnímam okolie. Vedľa mňa sedí extrémne sympatická slečna a ja rozmýšľam o selekcii na základe frekvencie. Fungujem len v dvoch režimoch. Racionálnom a tom, v ktorom verím emóciám. Píšem si poznámky. Všetci si ich píšu. Mám rád biológiu. Dokážem si vďaka nej vytvoriť obraz sveta, v ktorom sú veci tak krásne bezvýznamne dôležité. Slečna napravo si precízne obťahuje nadpis. Fascinuje ma to. Chcel by som vedieť nad čím rozmýšľa, keď pár písmen na chvíľu robí stredobodom svojho sveta. Spomínam si, že kedysi som tiež bol pre nejakú nadpisom. Treba písať ďalej. Tá napravo odtrhne svoje pero od nadpisu a zabudne naň. Táto časť ma kedysi zranila. No to bolo v druhom režime. Racionalita je bezpečná, krásna a ďalšiu vlastnosť spomínať ani netreba. Keď je to zlé, prikryjem sa dekou.  Obzerám sa po miestnosti. Všetci sa tvária takým tým zvláštne znudeným spôsobom. Rozmýšľam, či je to tým, že si to v návale nadšenia už dávno naštudovali sami, alebo len nechápu krásu systematického poznávania. Pchá... rozmýšľam, hlúposť...! V skutočnosti len  zakrývam ľútosť. Nie som úplne naivný. Viem aká je správna odpoveď. Učiteľka sa niečo spýta a ja, ako skoro vždy, odpoviem. Nerobím to preto, že by som sa chcel predvádzať. Proste nemám rád trápne ticho a potrebujem si dodať trochu dôvery. Ach, zasa uvažujem nad hlúposťami. Ak chcem, aby sa moje dobré gény fixovali v populácii, budem musieť splodiť veľa detí, aby bola šanca, že sa oddelia od tých, čo ma nútia takto nesympaticky a neprakticky rozmýšľať nad každou blbosťou. Som smiešny aj sám sebe. Nahlas sa zasmejem. Pár hláv sa za mnou otočí, ale celkovo to nevzbudí žiadne väčšie prekvapenie. K mojej vysmiatej tvári sa asi nejaké to zachechtanie celkom hodí. Pozriem sa na slečnu napravo. Na okamih mi venuje pohľad aj ona, no potom je k tomu môjmu už úplne ľahostajná. Chcel by som vedieť, čo si myslí. Ešte včera sa mi zdalo, že som jej minimálne sympatický a dnes mám pocit, že je to možno presne naopak. Zazvoní. Balím si svoje veci. Ako vždy mi to trvá najdlhšie. Moja spolusediaca je tiež pomalá, no keď si po pol sekunde uvedomím, že sme tam boli len sami dvaja, už je preč a ja nerád kričím...

Zomrieme! (odkaz + preklad)

Prednáška Richarda Dawkinsa z 8.3 2008 v Berkeley dlhodobo patrí medzi moje najobľúbenejšie prednášky tohto známeho vedca, autora a popularizátora kritického myslenia. Na jej samotnom závere má Dawkins krátky, ale emotívny a podľa mňa, veľmi pekný prejav o hodnote života, na ktorý sem pridávam odkaz a zároveň som sa ho pokúsil preložiť do slovenčiny.

Voľný slovenský preklad:

My zomrieme a to nás robí tými šťastnými. Väčšina ľudí nikdy neumrie, pretože sa nikdy nenarodí. Potenciálni ľudia, ktorí by mohli byť na mojom mieste, ale ktorí v skutočnosti nikdy neuvidia svetlo dňa, prevýšia zrnká piesku na Sahare. Títo nenarodení "duchovia" určite zahŕňajú väčších poetov ako Keats, vedcov väčších ako Newton. Vieme to, pretože možný počet ľudí daný našou DNA tak masívne presahuje počet skutočných ľudí. Vo svetle týchto omamných nádejí sme to ty a ja v našej obyčajnosti, ktorý sme tu. My, privilegovaná hŕstka, ktorá vyhrala navzdory všetkému lotériu počatia. Ako sa opovažujeme nariekať pre náš nevyhnutný návrat do toho predošlého štádia, z ktorého sa veľká väčšina nikdy nedostala! Ďakujem veľmi pekne.

Nie všetci vedci su suchármi

Z nejakého zvláštneho dôvodu si prekvapivo veľa ľudí vykresľuje vedcov ako ľudí bez štipky zmyslu pre humor schopnými zabaviť sa jedine na veciach typu "chyba v diferenciálnej rovnici". Podľa mojich skúsenosti však väčšina ľudí pracujúcich vo vede nemá najmenší problém s ocenením dobrého vtipu a ak by ste na internete trochu pohľadali našli by ste pomerne veľké množstvo "vedeckého" humoru tvoreného často samotnými vedcami. Pokúsim sa sem pridať pár ukážok snáď reprezentatívnych paródií  samozrejme  tento krát s vedeckou tématikou. Ešte by som chcel podotknúť že tieto videá niesu vôbec neznáme a povedal by som že v istých komunitách sú priam slávne.

Prvé video "bad project" je paródia na pesníčku lady gaga "bad romance" a rozpráva o tom aké to je keď PhD. študent dostane zlý projekt.

Druhé video je  pesnička o PCR ktorá je zároveň reklamou.

Tretie ďalšia reklama , súčasne jedno z mojich najobľúbenejších videí.

Štvrté video je úryvok s filmu pád tretej ríše ktorý bol už pre-dabovaný alebo pre-titulkovaný hádam na každú dostupnú tému tento krát je tu verzia ktorá sa venuje peer review. (autor zakázal vkladanie videa ale snáď sem môžem pridať aspoň odkaz)

http://www.youtube.com/watch?v=-VRBWLpYCPY&feature=youtu.be

Predposledné piate video je veľmi známy LHC rap .

A na koniec pridávam odkaz ktorý nieje na video ale na pomerne známy americký komix ktorý vychádza už skoro 14 rokov a venuje sa tématike PhD študentov (nielen prírodovedcov) .

http://www.phdcomics.com/comics.php

Prečo som proti pôžičkám Grécku...

Prednedávnom sa jedna moja známa veľmi zarazila, keď som na jej otázku "Čo si myslím o pomoci Grécku" povedal, že som, a vždy som bol, zásadne proti. Mám pocit, že sa asi nájde väčšie množstvo ľudí, ktorých môj názor prekvapý, a preto by som ho tu chcel skúsiť vysvetliť. V podstate mám dva hlavné dôvody, prečo zastávam presvedčenie, aké zastávam.

1) Nie som síce ekonóm, ale ako dôsledok mojich znalostí biológie (v tomto prípade konkrétne tej evolučnej) sa domnievam, že jedným z hlavných dôvodov nedávnej, či momentálnej hospodárskej krízy nie je kríza kapitalizmu, ako to mnohí ľudia radi hovoria, ale práve naopak,  potláčanie trhových mechanizmov štátnymi či medzinárodnými reguláciami obmedzujúcimi povolené množstvá vyvážaného či dováženého tovaru, dotácie poľnohospodárom či podnikom pracujúcim natoľko predražene a neefektívne, že by ich bez tejto podpory dávno prevalcovala výkonnejšia konkurencia  a hlavne rozhodnutia štátov, že niektoré firmy sú natoľko veľké, že ich nemôžu nechať skrachovať a tak namiesto toho, aby sa rozpadli a ich "teritórium" zabrali tie úspešnejšie, respektíve zdravšie, ostávajú v hre väčšinou stále podstatne menej efektívne, ako by mohli byť, väčšinou stále produkujúce dlhy a koniec- koncov prinášajúce viac problémov ako úžitku. No a Grécko mi momentálne príde ako takýto podnik, ktorý sa stal priveľkým na to, aby sme ho nechali normálne skrachovať. Šanca na záchranu je prakticky nulová, no keďže sa chceme vyhnúť nepríjemnostiam súvisiacim s jeho krachom,  vlievame do neho nehorázne množstvá peňazí, ktoré maximálne problém odkladajú a samozrejme zhoršujú už len preto, že takto stojí všetkých oveľa viac peňazí.

2) Žijeme v dobe, kedy začínajú dochádzať fosílne palivá a vyzerá to, že sa pomaly blíži energetická kríza, ktorá má potenciál spôsobiť našej modernej spoločnosti viac problémov ako sme si vôbec schopní pripustiť. Čo to má spoločné s požičiavaním peňazí Grécku? Len minuloročná pôžička  dosahovala hodnotu okolo 110 miliárd euro, jeden z najdrahších vedeckých experimentov v dejinách ľudstva LHC (Large Hadron Colider) stál 4,7 miliardy euro (na jadrové ponorky sa tiež investuje oveľa viac, ale to je už iná téma ). Som presvedčený, že keby sa tých 110 miliárd dalo na výskum napríklad studenej fúzie, mohla byť teraz čo i len predstava energetickej krízy na desiatky rokov nemysliteľná. A samozrejme nie je také ťažké vidieť v tomto smere investícií aj obrovské potenciálne ekonomické výhody. Asi každému je jasné, že Európa ani USA nemôže konkurovať Číne, čo sa týka ponuky lacnej pracovnej sily a množstva ďalších vecí. Ak by ste však dokázali vyrábať niečo, na čo nikto iný nemá technológie, bolo by jedno, že je vaša pracovná sila predražená, nikde inde by sa daný produkt totiž vyrábať nedal. Možno je môj pohľad naivný, alebo primálo komplexný, ale práve takáto cesta smerovania hospodárstva, teda vysoko technologicky náročné odvetvia a veľká náväznosť na výskum, mi príde ako  jediná racionálna možnosť (bankové štáty typu Švajčiarsko nerátam), ako by spoločnosť s vysokým životným štandardom mohla dlhodobo napredovať a nebyť pomaly dobiehaná,  predbiehaná a nahradzovaná krajinami, ktorých ekonomický rast čerpal práve z toho, že životná úroveň ich obyvateľov bola horšia.


informácie o cene LHC som čerpal z : http://askanexpert.web.cern.ch/AskAnExpert/en/Accelerators/LHCgeneral-en.html#3

Nový možný scenár vzniku prvej "živej" molekuly

Dnes som na Sciencedaily narazil na veľmi zaujímavý článok  o novoobjavenom možnom spôsobe vzniku živej hmoty z neživej,  o ktorý sa jednoducho musím podeliť a keďže sa mi ľudia občas potom, čom dám odkaz na nejaký podobný článok na moje konto  FB sťažujú, že by si to aj prečítali, ale nerozumejú angličtine, prípadne nerozumejú pointe, povedal som si ,že sa tu pokúsim zhrnúť podstatu a pridať nejaký kontext.

Podľa článku zverejneného v prestížnom časopise Nature, dokáže relatívne jednoduchá kombinácia prírodne sa vyskytujúcich cukrov a aminokyselín vytvoriť látky, ktoré by mohli slúžiť ako stavebné bloky živých organizmov. O čo ide? V skratke, vedcom sa podarilo zachytiť podmienky, v ktorých v prírode sa vyskytujúce látky dokázali sformovať prekurzor pre RNA v kryštáli viditeľnom voľným okom. Kryštalická forma prekurzora je stabilná a dokázala by existovať  dovtedy, kým by nenastali správne podmienky na to, aby sa zmenila na molekulu RNA. Táto molekula by sa bola za určitých okolností schopná replikovať a teda stať sa objektom biologickej evolúcie, ktorá by týmto pádom viac-menej nevyhnutne (pre efekt steny) viedla k vzniku komplexnejších samo sa replikujúcich štruktúr a teda života. Táto štúdia je dôležitá preto, že ukazuje možný spôsob abiogenézy (vznik živej hmoty z neživej), čo je v podstate po dlhú dobu jeden z posledných veľkých otáznikov v evolučnej teórií. Hoci evolúcia ako proces je už roky pomerne ľahko preukázateľná (fluktačné testy atď...) obľúbenou taktikou niektorých obhajcov teórie "inteligetného designu" bolo poukazovať na to, že hoci evolúcia môže fungovať ak má k dispozícií samo sa replikujúcu molekulu napríklad RNA, vznik takejto molekuly je stále natoľko nepravdepodobný, že si vyžaduje "božský zásah", čo je tvrdenie, ktoré táto štúdia vyvracia. Samozrejme, je to len jedna z možných ciest vzniku prvotného života a ani náhodou si nemôžme byť istí, že toto bol  spôsob, akým život vznikol. Ukazuje však, že takáto udalosť je preukázateľne možná a myslím, že v budúcnosti sa môžme tešiť na ďalšie štúdie, ktoré budú schopné laboratórne preukázať aj množstvá ďalších možnosti.

RNA prekurzor sformoval krištáľ viditeľný volným okom (zdroj: Image courtesy of University of California - Merced )

Zdroj: Jason E. Hein, Eric Tse, Donna G. Blackmond. A route to enantiopure RNA precursors from nearly racemic starting materials. Nature Chemistry, 2011; DOI: 10.1038/NCHEM.1108


miesto kde som na tento článok narazil: http://www.sciencedaily.com/releases/2011/08/110809144517.htm