pondelok, 3. októbra 2011

Bertrand Russell o bohu (odkaz + preklad)


Dnes ráno, keď som šiel k doktorke, som na ulici započul kúsok z perníčky Losing My Religion od R.E.M Nemohol som si pomôcť a začal som sa zamýšľať nad tým, čo pre mňa znamenala tak dva roky dozadu, a čo znamená dnes. Aby som to zbytočne nenaťahoval, motivovalo ma to na to, aby som sa pokúsil pridať niečo s príbuznou tématikou.

Výber nakoniec padol na záznam rozhovoru s Bertrand-om Russell-om, držiteľom Nobelovej ceny, známym filozofom a matematikom, ktorý sa uskutočnil v roku 1959. Pod videom sa nachádza pokus o preklad.


Voľný slovenský preklad:

Redaktorka: Prečo nieste kresťan?

Rusell: Pretože nevidím žiadne dôkazy pre kresťanské dogmy. Preskúmal som bežné argumenty v prospech existencie  boha a žiadny z nich sa mi nezdal logicky správny.

Redaktorka: Myslíte si, že je praktický dôvod pre to mať náboženskú vieru? Pre veľa ľudí.

Rusell: Nemôže byť praktický dôvod pre vieru v niečo, čo nie je pravda. To je nemožné. Buď je to pravda alebo to pravda nie je. Ak to je pravda, mali by ste tomu veriť, ak to pravda nie je, nemali by ste tomu veriť. A ak neviete prísť na to, či je to pravda alebo nie, mali by ste odložiť svoj rozsudok. Zdá sa mi ako zásadná nečestnosť a  zrada intelektuálnej integrity veriť v niečo, pretože si myslíte že je to užitočné a nie preto, že si myslíte, že je to pravda.

Redaktorka: Myslím na tých ľudí ktorým pomáhajú náboženské predpisy žiť ich život , dávajú im veľmi striktnú súpravu pravidiel, dobrých a zlých skutkov.

Rusell: Áno, ale tieto pravidlá sú všeobecne celkom mylné. Veľa z nich viac ubližuje ako pomáha. A pravdepodobne by boli schopní nájsť racionálnu morálku, podľa ktorej by mohli žiť, ak by zahodili túto iracionálnu, tradičnú, tabu morálku pochádzajúcu z primitívnych vekov. 

Redaktorka: Ale obyčajná osoba možno nie je dosť silná na to, aby našla túto osobnú etiku. Musí mať niečo predpísané zvonku.

Rusell: Nemyslím si, že je to pravda. To, čo je ti prikázané zvonku, nemá žiadnu hodnotu, neráta sa to.

Redaktorka: Vy ste sa samozrejme tiež narodili ako kresťan. Kedy  ste sa prvý krát rozhodli, že nechcete ostať veriacim v kresťanskú etiku.

Rusell: Ja som sa nikdy nerozhodol, že nechcem ostať veriacim. Medzi 15 a 18 rokom  som strávil skoro všetok môj voľný čas rozmýšľaním o kresťanských dogmách a snažením sa zistiť, či je nejaký dôvod veriť im. A v čase keď som mal 18, škrtol som poslednú z nich.

Redaktorka: Myslíte si, že vám to dalo silu naviac vo vašom živote?

Rusell: Nie ani silu naviac ani opak. Len som sa zaoberal snahou o poznanie.

Redaktorka: Ako sa blížite ku koncu života, máte strach z nejakého druhu posmrtného života? Alebo si myslíte, že to je len...

Rusell: Nie, nie, myslím si, že to je nezmysel.

Redaktorka: Nie je žiadny posmrtný život.

Rusell: Nie, v žiadnom prípade.

Redaktorka: Máte strach z niečoho, čo je bežné medzi ateistami a agnostikmi, ktorí boli ateisti alebo agnostici celý život a sú konvertovaní na nejakú formu náboženstva tesne predtým ako zomrú?

Rusell:  Podľa toho čo viem  sa to vôbec nedeje tak často, ako si nábožní ľudia myslia. Pretože veľa veriacich, väčšina z nich si myslí, že je slušný skutok hovoriť klamstvá o smrteľných lôžkach agnostikov a podobne. V skutočnosti sa to nestáva veľmi často.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára