nedeľa, 24. februára 2013

Homosexuál kresťan?

V médiách sa posledné roky venuje pomerne veľa miesta otázkam spojených s inou ako heterosexuálnou orientáciou. Proti tomu v princípe nič nemám, súhlasím s tým, že takýto ľudia by mali mať rovnaké práva ako ktokoľvek iný. Áno, aj možnosť dobrovoľne uzavrieť na úrade nejaký ten zväzok , však sú to dospelí ľudia a v princípe je to len typ zmluvy. To mi však príde ako samozrejmosť a nikdy som preto nemal potrebu sa nad touto témou nejako zamýšľať, nie to sa k nej ešte vyjadrovať. Prednedávnom som však narazil na fenomén natoľko absurdný, že som sa rozhodol napísať na túto tému pár slov, hoci mi je jasné, že so mnou bude viac ľudí nesúhlasiť ako súhlasiť. Áno, narazil som na homosexuálneho kresťana.

Ako môže byť hlásenie sa k akejkoľvek ideológii absurdné?

Možno vás zaráža, ako si vôbec môžem dovoliť povedať, že zastávanie nejakej ideológie je absurdné. Predsa len, každý má právo veriť čomu len chce. Samozrejme, absolútne s tým súhlasím, no to, že robíme niečo, na čo máme právo, neznamená, že to, čo robíme, nemôže byť absurdné. Myslím si, že existujú okolnosti, pri ktorých je zastávanie istých svetonázorov jednoznačne smiešne až tragikomické. Svoj názor sa pokúsim demonštrovať pár hypotetickými príkladmi. Skúste si predstaviť, nakoľko smiešne, absurdne či tragicky by vyznel veľkopodnikateľ komunista, žid nacista či kozmonaut, ktorý verí, že Zem je plochá. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim vysvetliť, prečo podľa mňa zapadá homosexuál kresťan prinajmenšom do veľmi podobnej kategórie.

No dobre, ale čo je teda absurdné na tom byť súčasne homosexuál a kresťan?

Svoju argumentáciu nemienim postaviť na výrokoch pápeža v jeho minuloročnom vianočnom prejave ani na všeobecne nepriateľskom postoji väčšiny kresťanských cirkví k homosexuálom (a iným), ale na dôvode, prečo je homosexualita v kresťanstve vo všeobecnosti vnímaná ako hriech. Týmto dôvodom je, samozrejme, samotná biblia. Ako konkrétny príklad môže poslúžiť Tretia kniha Mojžišova, kapitola 20, verš 13, v ktorom sa píše: "Ak niekto obcuje s mužom, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť; musia byť vydaní na smrť; za svoju krv sú sami zodpovední." Citovaná pasáž je podľa mňa natoľko jasná, že akékoľvek námietky typu "je to vytrhnuté z kontextu" sú úplne bezpredmetné. Keď je raz niekde jasne napísané, že treba niekoho zabiť, môžete si tento text obracať ako chcete, vyhovárať sa na dobu či čokoľvek, no obsah nezmeníte. Názor autorov Biblie na homosexuálov je teda pomerne jasný. A myslím si, že je viac ako oprávnené povedať, že keď sa človek hlási k ideológií, ktorá v niečom, čo považuje za svoje základné princípy tvrdí, že ľudí ako je on treba usmrtiť, je to natoľko tragické, že sa to dá označiť za absurdné.

A čo potom? Stará zmluva je ale predsa už prekonaná, nie?

Samozrejme, našťastie v dnešnej dobe už väčšina ľudí Bibliu neberie doslovne a existuje akýsi tichý spoločenský konsenzus, že o niektorých jej častiach sa nahlas nehovorí. A tak napriek tomu, že v Biblii sa jasne píše „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som rušiť, ale naplniť; lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane.“ Evanjelium podľa Matúša, kapitola 5, verše 17 - 18 ,  väčšina dnešných kresťanov sa zhodne na tom, že starú zmluvu netreba brať vážne, že tá už neplatí, teda okrem 10 prikázaní (a často aj tej trošky s homosexuálmi). To, že treba zabíjať čarodejnice a podobne , už zrazu patrí do inej kategórie (teda,ak nežijete v niektorých častiach Afriky). No stále sa nájde (aj keď si to mnohí neradi pripúšťajú) veľké množstvo ľudí, čo berú Bibliu doslovne. Samozrejme, môžete sa opýtať, čo je zlé na tom, že sa milióny ľudí hlásia k ideológií, ktorá schvaľuje otroctvo, kameňovanie ,upaľovanie a iné nepríjemné veci, keď väčšinu týchto jej aspektov aj tak ignorujú? No predsa to, že práve tieto "dobre mysliace" masy sú tie, čo spôsobujú, že skupiny fanatikov,  ktoré  toho z Biblie (či inej "svätej knihy") už toľko neignorujú , dostávajú priveľa pozornosti, vážnosti a hlavne vplyvu. A je podľa mňa viac ako smutné, keď ľudia, ktorí sú utláčaní, dávajú svojim utláčateľom do rúk zbrane. No a to je dôvod, prečo si myslím, že homosexuál kresťan je už z princípu absurdná idea.

PS: Ak neveríte, že niekto ako človek, ktorý sa otvorene hlási k homosexuálnej orientácií aj ku kresťanstvu existuje, našiel som ,napríklad, túto stránku http://www.gaychristians.sk/ .

Ak sa vám článok páčil môžte za neho hlasovať tu.

štvrtok, 24. januára 2013

Pár slov o racionalite


Vždy, keď počujem slovné spojenie "priveľmi racionálny/e/i", mám chuť nasrato vykríknuť:  "Hej ty,  však sa trochu zamysli nad  tým, čo hovoríš, veď to nedáva absolútne žiadny zmysel!", väčšinou sa však tomuto nutkaniu ubránim. V nasledujúcich pár riadkoch sa pokúsim vysvetliť, prečo mám pocit, že prakticky vždy, keď niekto povie "si priveľmi racionálny" sa v skutočnosti snaží povedať presný opak, teda "si iracionálny", prípadne "nie si dosť racionálny", alebo v najhoršom prípade "neviem, čo znamená slovo racionálny, no bolo mi sympatické a tak som ho chcel použiť aspoň v jednej vete".

Ak sa správame racionálne ...

Racionálne jednanie,  alebo poslovenčene rozumné jednanie, sa dá opísať ako také, pri ktorom na základe dostupných informácií zvolíte zo všetkých možností tú najlepšiu (vzhľadom na to, čo chcete dosiahnuť dlhodobo aj krátkodobo). Samozrejme, keď získate viac informácií, možnosť, ktorá sa predtým javila najlepšou, už najlepšou byť nemusí, to ale nič nemení na tom, že lepší postup ako racionálny, sa kvôli definícii vymyslieť nedá (ak by ste prišli na lepší spôsob, ten spôsob by bol automaticky racionálny).

Nie je racionálne ignorovať pocity

Ľudia si často myslia  že ak sa niekto správa racionálne  musí ignorovať pocity svoje aj ostatných. Pravdou je však presný opak. Emócie sú dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou našich životov, ich ignorovanie nám môže ublížiť fyzicky aj psychicky a navyše, úplne ignorovať sa ani nedajú, pretože ak si aj poviete, že ich ignorovať budete, toto rozhodnutie môžete vykonať len na základe pocitov. Totiž,  ak sa rozhodnete  nevšímať si emócie, určite tým chcete získať niečo, čo má pre vás pomerne vysokú hodnotu, a aby mohlo mať niečo pre vás hodnotu, musíte byť na to ,priamo či nepriamo emocionálne naviazaný. V konečnom dôsledku je teda nielen hlúpe snažiť sa ignorovať pocity, je to aj nemožné. Správať sa racionálne by znamenalo brať do úvahy, ako vaše činy ovplyvnia to, ako sa cítite vy a ľudia vo vašom okolí. Keď teda nabudúce stretnete niekoho, kto je napríklad tak zameraný na peniaze, či úspech, že úplne ignoruje, ako zle sa kvôli tomu cíti on a ostatní, majte na pamäti, že takéto správanie nie je racionálne a už dupľom nie priveľmi racionálne.

Intuícia nie je nevyhnutne iracionálna

Obľúbeným mýtom je, že správať sa intuitívne je iracionálne. Samozrejme je pravda, že intuícia je často chybná a môže nás viesť k nesprávnym záverom, no v určitých prípadoch dosahuje dobré, dokonca možno aj lepšie výsledky, ako zdĺhavé analytické rozmýšľanie. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ak nemáte na rozhodnutie veľa času a máte z danej oblasti dostatočné skúsenosti, intuitívne rozhodnutie vám môže ušetriť čas a priniesť výsledky veľmi podobné tým, ktoré by ste získali analytickým myslením. Na druhú stranu, ak v oblasti, v ktorej sa potrebujete rozhodnúť, nie ste expert, je lepšie sa pred rozhodnutím najprv poriadne zamyslieť. Teda to aspoň tvrdia niektoré štúdie. V každom prípade, spoľahnúť sa za určitých okolností na intuíciu nemusí byť vôbec iracionálne.

To, že niekto tvrdí, že sa správa racionálne, neznamená, že sa tak správa

V bežnom živote, ale aj v popkultúre  (Sheldon - The Big Bang Theory, Spock - Star Trek), sa občas človek stretne s niekým, kto o sebe tvrdí, že sa správa striktne racionálne, no pravdou je skôr presný opak.    Napríklad v televízii takéto postavy často stavajú na predpoklade, že všetci ľudia sa vždy správajú striktne logicky, respektíve, že sa vždy rozhodnú pre akciu, ktorá im pomôže dosiahnuť ich  ciele. Myslieť si niečo také je však celkom iste iracionálne, pretože takáto idea ignoruje empirické dôkazy (ktoré veda aj život radi znova a znova poskytnú), že ľudia sa proste občas správajú hlúpo a sú ovplyvnení priveľkým množstvom faktorov na to, aby vždy volili optimálne jednanie.

Je vôbec možné byť striktne racionálny?

 Vo všeobecnosti verím (a možno sa mýlim), že žiadny človek nie je schopný správať sa stále striktne racionálne. Samozrejme je dobré snažiť sa o to  a iste sa dá k takémuto ideálnemu stavu aj dosť priblížiť, no dosiahnuť ho úplne, možné asi nie je. My ľudia ako biologický druh proste nie sme na niečo také stavaní, naše zmysly sú veľmi ľahko oklamateľné a naša myseľ je plná vrodených "predsudkov" (anglické slovíčko bias lepšie vystihuje čo myslím), ktoré nás tlačia, aby sme niektoré veci videli inak, ako skutočne sú.

Zdroj o intuícii:  http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0749597812000994