streda 17. augusta 2011

Prečo som proti pôžičkám Grécku...

Prednedávnom sa jedna moja známa veľmi zarazila, keď som na jej otázku "Čo si myslím o pomoci Grécku" povedal, že som, a vždy som bol, zásadne proti. Mám pocit, že sa asi nájde väčšie množstvo ľudí, ktorých môj názor prekvapý, a preto by som ho tu chcel skúsiť vysvetliť. V podstate mám dva hlavné dôvody, prečo zastávam presvedčenie, aké zastávam.

1) Nie som síce ekonóm, ale ako dôsledok mojich znalostí biológie (v tomto prípade konkrétne tej evolučnej) sa domnievam, že jedným z hlavných dôvodov nedávnej, či momentálnej hospodárskej krízy nie je kríza kapitalizmu, ako to mnohí ľudia radi hovoria, ale práve naopak,  potláčanie trhových mechanizmov štátnymi či medzinárodnými reguláciami obmedzujúcimi povolené množstvá vyvážaného či dováženého tovaru, dotácie poľnohospodárom či podnikom pracujúcim natoľko predražene a neefektívne, že by ich bez tejto podpory dávno prevalcovala výkonnejšia konkurencia  a hlavne rozhodnutia štátov, že niektoré firmy sú natoľko veľké, že ich nemôžu nechať skrachovať a tak namiesto toho, aby sa rozpadli a ich "teritórium" zabrali tie úspešnejšie, respektíve zdravšie, ostávajú v hre väčšinou stále podstatne menej efektívne, ako by mohli byť, väčšinou stále produkujúce dlhy a koniec- koncov prinášajúce viac problémov ako úžitku. No a Grécko mi momentálne príde ako takýto podnik, ktorý sa stal priveľkým na to, aby sme ho nechali normálne skrachovať. Šanca na záchranu je prakticky nulová, no keďže sa chceme vyhnúť nepríjemnostiam súvisiacim s jeho krachom,  vlievame do neho nehorázne množstvá peňazí, ktoré maximálne problém odkladajú a samozrejme zhoršujú už len preto, že takto stojí všetkých oveľa viac peňazí.

2) Žijeme v dobe, kedy začínajú dochádzať fosílne palivá a vyzerá to, že sa pomaly blíži energetická kríza, ktorá má potenciál spôsobiť našej modernej spoločnosti viac problémov ako sme si vôbec schopní pripustiť. Čo to má spoločné s požičiavaním peňazí Grécku? Len minuloročná pôžička  dosahovala hodnotu okolo 110 miliárd euro, jeden z najdrahších vedeckých experimentov v dejinách ľudstva LHC (Large Hadron Colider) stál 4,7 miliardy euro (na jadrové ponorky sa tiež investuje oveľa viac, ale to je už iná téma ). Som presvedčený, že keby sa tých 110 miliárd dalo na výskum napríklad studenej fúzie, mohla byť teraz čo i len predstava energetickej krízy na desiatky rokov nemysliteľná. A samozrejme nie je také ťažké vidieť v tomto smere investícií aj obrovské potenciálne ekonomické výhody. Asi každému je jasné, že Európa ani USA nemôže konkurovať Číne, čo sa týka ponuky lacnej pracovnej sily a množstva ďalších vecí. Ak by ste však dokázali vyrábať niečo, na čo nikto iný nemá technológie, bolo by jedno, že je vaša pracovná sila predražená, nikde inde by sa daný produkt totiž vyrábať nedal. Možno je môj pohľad naivný, alebo primálo komplexný, ale práve takáto cesta smerovania hospodárstva, teda vysoko technologicky náročné odvetvia a veľká náväznosť na výskum, mi príde ako  jediná racionálna možnosť (bankové štáty typu Švajčiarsko nerátam), ako by spoločnosť s vysokým životným štandardom mohla dlhodobo napredovať a nebyť pomaly dobiehaná,  predbiehaná a nahradzovaná krajinami, ktorých ekonomický rast čerpal práve z toho, že životná úroveň ich obyvateľov bola horšia.


informácie o cene LHC som čerpal z : http://askanexpert.web.cern.ch/AskAnExpert/en/Accelerators/LHCgeneral-en.html#3


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára