Sam Harris: Morálnosť výskumu kmeňových buniek (video)

Dnes som znova prerobil jeden môj starší preklad na titulky. Tento krát bol na rade Sam Harris.

Biblia, dokonalý zdroj morálky?

Necítim žiadne negatívne emócie voči úprimne veriacim ľudom. Keď už, tak ich cítim voči ideológii, ku ktorej sa hlásia, k nim ako k ľudom nie. Vždy ma však nahnevá,  keď niekto začne tvrdiť, že Biblia (prípadne iná kniha, ale to je v týchto končinách zriedkavé)  je bezchybným zdrojom  morálnych pravidiel. Možno ma to tak hnevá práve preto, že kedysi dávno som tiež zastával takýto názor, no potom som si tú Bibliu aj prečítal, a dokonca nie raz. Prinášam Vám teda výber niekoľkých citátov z Biblie, ktoré nie sú práve o láske a tolerancii. A ak by ste neverili, že sa tam naozaj nachádzajú, môžete si ich v nej sami vyhľadať.

Trocha zabíjania neveriacich na začiatok 

„Nato sa zmluvne zaviazali, že budú hľadať Hospodina, Boha svojich otcov, celým srdcom a celou dušou. Každý, kto by nehľadal Hospodina, Boha Izraelovho, mal byť usmrtený, malý či veľký, muž či žena.“    Druhá kniha kronická, kapitola 15, verše 12 a 13

Hups, nedodržal si  povinné voľno! 

„Keď boli Izraelci na púšti, našli človeka, ktorý v deň sviatočného odpočinku zbieral drevo. Tí, čo ho našli zbierať drevo, priviedli ho k Mojžišovi, Áronovi a k celému zboru. Dali ho do väzenia, lebo sa nevedelo, ako sa s ním naloží. Vtedy Hospodin hovoril Mojžišovi: Ten muž má byť vydaný na smrť! Nech ho celý zbor ukameňuje vonku za táborom. Celý zbor ho vyviedol von za tábor; ukameňovali ho a zomrel, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.“ Štvrtá kniha Mojžišova, Kapitola 15, verše 32 – 36

Čo hovoril Ježiš na Starú zmluvu?

Prvé dva citáty boli zo Starej zmluvy a som si istý, že by sa našli ľudia, ktorí by okamžite začali argumentovať v zmysle „Stará zmluva sa nás už netýka“ , bol by som veľmi rád, keby mali pravdu, no Ježiš na to hovoril niečo iné.  

„Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som rušiť, ale naplniť; lebo veru Vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane.“ Evanjelium podľa Matúša, kapitola 5, verše 17 a 18

 Prináša Ježiš mier? 

„Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestou  so svokrou. A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci." Evanjelium podľa Matúša, kapitola 10, verše 34-36 

Pozor na úrazy a to kde sa narodíte!

„Nech nevojde do zhromaždenia Hospodinovho, kto má rozmliaždené pohlavné ústroje a zmrzačený mužskú úd. Nech nevojde  do zhromaždenia Hospodinovho miešanec – bastard, ani jeho desiate pokolenie nech nevojde do zhromaždenia Hospodinovho.“     Piata kniha Mojžišova, kapitola 23, verše 2 a 3

Prečo sa upaľovali čarodejnice a pár ďalších morálnych odkazov.

„Čarodejnicu nenechaj nažive. Kto by obcoval so zvieraťom, nech je vydaný na smrť. Kto by obetoval iným bohom, okrem samého Hospodina, nech prepadne hubiacej kliatbe."  Druhá kniha Mojžišova, kapitola 22, verše 17-19

Výchovná lekcia

„Odtiaľ sa pobral do Bételu. Keď vystupoval cestou, vyšli z mesta malí chlapci a posmievali sa mu: Plešivec, poď hore, plešivec, poď hore! Obrátil sa, a keď ich zazrel, preklial ich menom Hospodinovým. Vtom vyšli z hordy dve medvedice a roztrhali z nich štyridsať dva chlapcov. Odtiaľ vyšiel na vrch Karmel, odkiaľ sa vrátil do Samárie." Druhá kniha kráľov, kapitola 2, verše 23-25


Môže žena učiť muža?

„Žena nech sa v tichosti učí so všetkou poddajnosťou. Nedovoľujem však žene vyučovať alebo panovať nad mužom, ale aby sa ticho správala Adam bol totiž prvý, potom Eva." Prvý list Timoteovi, kapitola 2, verše 11-13

Ako ochrániť svoju návštevu pred znásilnením

„Keď sa dobre cítili, mužovia mesta, naničhodníci, obkľúčili dom, búchali na dvere a kričali na starca, majiteľa domu: Vyveď muža, ktorý prišiel do tvojho domu, aby sme ho poznali. Muž, majiteľ domu k nim vyšiel, a povedal im: Nie tak , bratia moji. Nepáchajte zločin! Keďže tento muž prišiel do môjho domu, nesmiete spáchať takúto nehanebnosť! Hľa moja dcéra-panna a jeho vedľajšia žena, vyvediem vám ich, tie môžete zneuctiť a robiť s nimi, čo sa vám páči,  ale na tomto mužovi sa nesmiete dopustiť takej nehanebnosti. Ale oni ľudia ho nechceli počúvať. Vtedy ten muž vzal svoju vedľajšiu ženu, vyviedol im ju na ulicu, a oni ju poznali, a celú noc až do rána ukájali svoje chúťky na nej. Prepustili ju až pri východe rannej zory. Keď sa rozbrieždilo, žena sa vrátila, padla pred vchodom do mužovho domu, v ktorom bol jej pán, a zostala tam ležať až do bieleho rána. Keď jej pán ráno vstal, otvoril dvere domu a vykročil, aby sa vydal na cestu; ajhľa, jeho vedľajšia žena ležala pri vchode domu s rukami na prahu. Povedal jej: Vstaň, poďme! Ale nikto neodpovedal. Potom ju muž naložil na osla, pobral sa a odišiel domov. Keď prišiel domov, vzal nôž, chytil svoju vedľajšiu ženu a rozsekal ju časť po časti na dvanásť kusov a rozposlal ich do všetkých krajov Izraela. Každý, kto to videl, hovoril: Také niečo sa ešte nestalo, ani to nebolo vídať od času, čo Izraelci vyšli z Egypta, až do dnešného dňa. Porozmýšľajte o tom, poraďte sa a dohodnite."  Kniha sudcov, kapitola 19, verše 22-30

Pre istotu ešte jedno uistenie že aj starý zákon platí

„Zákon a proroci sú až po Jána; odvtedy zvestuje sa kráľovstvo Božie, a každý sa tlačí do neho. Ale ľahšie sa pominie nebo a zem, ako vypadne čo len jedna čiaročka zo zákona." Evanjelium podľa Lukáša, Kapitola 16, verše 16 a 17

Biblia zakazuje ľudské obete, no teda až na pár výnimiek

„Jefte dal Hospodinovi tento sľub: Ak mi vydáš Ammóncov do rúk, ktokoľvek mi vyjde o dverí môjho domu v ústrety, keď sa v pokoji vrátim domov od Ammóncov, bude patriť Hospodinovi, a ja mu ho dám ako spaľovanú obeť. Potom tiahol Jefte do vojny proti Ammóncom a Hospodin mu ich dal do rúk. Spôsobil im veľmi ťažkú porážku, od Aróéru až po kraj Mínnít - dvadsať miest - a až po Ábel-Kerámím. Tak boli pokorení Ammónci pred Izraelcami. Potom Jefte prišiel do Micpy k svojmu domu; a hľa, práve mu vyšla jeho dcéra v ústrety s bubnami a tancujúc. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna ani dcéru. Keď ju uvidel, roztrhol si rúcho a povedal: Ach, dcéra moja! Hlboko si ma pokorila! Ty si sa musela stať príčinou môjho zármutku. Ona mu odvetila: Otče môj, keď si dal slovo Hospodinovi, urob so mnou, ako si sľúbil, keďže Hospodin ti doprial vypomstiť sa na tvojich nepriateľoch Ammónchoch. Potom povedala svojmu otcovi: Dopraj mi ešte toto: Ušetri ma ešte dva mesiace; nech odídem do hôr a oplačem svoje panenstvo, ja i moje priateľky. On je povedal: Choď! a prepustil ju na dva mesiace. Odišla so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panenstvo. Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on jej splnil svoj sľub. Ona však muža nepoznala" Kniha sudcov, Kapitola 11, verše 30-39 

Ako sa správať k vašim otrokom

„Ak kúpiš hebrejského otroka, šesť rokov bude slúžiť a na siedmy zadarmo odíde na slobodu. Ak prišiel sám, sám odíde; ak bol ženatý, odíde s ním i jeho žena. Ak mu jeho pán dá ženu, tá mu porodí synov alebo dcéry, žena a deti budú patriť jej pánovi, a on odíde sám. Ak však otrok vyhlási: Milujem svojho pána i svoju ženu, i svojich synov a neodídem na slobodu, vtedy ho privedie jeho pán pred Boha, privedie ho ku dverám alebo k verajam, jeho pán mu prepichne šidlom ucho a on mu bude slúžiť na veky." Druhá kniha Mojžišova, kapitola 21, verše 2-6

Takto by som mohol pokračovať ešte veľmi dlho, ale myslím si, že ak Vás tieto slová priamo z Biblie ešte nepresvedčili o tom, že to nie je možno najideálnejší zdroj všetkej morálky, ak ich pridám viac, asi Vás to tiež o ničom nepresvedčí. Na záver by som chcel dodať, že je samozrejmé, že Biblia obsahuje aj pekné a celkom hodnotné myšlienky (čo je vzhľadom na jej rozsah úplne normálne), ako som sa však snažil ukázať,  obsahuje aj množstvo takých, ktoré už jednoznačne nepatria do tohto storočia a boli mnohokrát prekonané. Osobne mi to príde zvláštne, ak je to dielo dokonalého Boha, no to už nechám na Vaše posúdenie. To v čo dúfam je, že som Vás presvedčil o tom, že naše poznanie toho čo je dobré a zlé z tejto knižky neplynie, pretože ak by plynulo a stálo na nej, bolo by tu jednoznačne oveľa viac upaľovania, ukameňovávania a iných podobne príjemných záležitostí.

zdroj obrázku: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Bible.malmesbury.arp.jpg

Užitočná kritka

     Možno to niekomu príde ako nesmierne podivné, ale za jeden z najdôležitejších impulzov pokroku  považujem kritiku. Objektívna kritika pomáha v každej oblasti života. Predsa len na to, aby sa dalo zlepšovať, je potrebné  hlavne vedieť, kde konkrétne sú chyby a nedostatky. Problémom však je, že vo všeobecnosti ľudia väčšinou kritiku vôbec nevedia znášať, a aj keď je vecná a dobre myslená, veľa z nás si ju, minimálne v prvom momente, vysvetlí skôr ako osobný útok, a tak sa neraz stáva, že v mnohých oblastiach života ostávajú chyby prehliadané len preto, že tí čo si ich všímajú, sa na ne boja poukázať, aby nebodaj niekoho neurazili. Samozrejme, nie každá kritika je objektívna, či vôbec zmysluplná, no neexistuje oblasť vedy a života ako takého, kde by bolo možné dosiahnuť pokrok bez existencie akejkoľvek kritiky. A tak ma nesmierne mrzí, že stále existujú témy, ktoré sú vo väčšej časti populácie voči kritike skoro imúnne, či oblasti, ktorých kritizovanie je považované v niektorých končinách za trestné a u nás minimálne za spoločensky nevhodné.

     Jednou z takýchto oblastí je napríklad náboženstvo, čo je veľmi zvláštny fenomén hlavne preto, že náboženstiev existujú a existovali doslova tisícky, a vzhľadom na to, že  bohovia sa medzi sebou väčšinou nemajú veľmi radi a  každé náboženstvo tvrdí niečo iné, je viac ako očividným faktom, že všetky pravdu mať nemôžu a vlastne ju nemusí mať ani jedno. Kritika pritom nikomu nezakazuje veriť čomu len chce a kým sa nepreženie do extrémov, tiež určite nikomu neubližuje. Prináša akurát iné pohľady na vec, ktorých sa pravda predsa nikdy báť nemusí.  O to divnejšie sa mi javia prípady, v ktorých sú ľudia odsúdení, poslaní do väzenia za obyčané vyjadrenie svôjho nesúhlasu (napríklad tu ), či prípad indického skeptika, ktorého chcú súdiť za to, že odhalil skutočnosť, že „zázračné voda kvapkajúce z nôh sochy Ježiša" bola v skutočnosti len voda, presakujúca z blízkej poškodenej kanalizácie.

     Do podobnej pozície sa v závislosti od krajiny a komunity dostali aj rôzne iné inštitúcie či názory. Niekde Vami budú opovrhovať za kritizovanie alternatívnej medicíny, inde za kritiku Greenpeacu a inde samozrejme pre pokus o kritizovanie miestnej vlády. Jedna vec sa však nikdy nemení, ak nie sme ochotní počúvať žiadnu kritiku, sme odsúdení k stagnovaniu. To, že objektívna kritika pomáha, dobre vidno napríklad aj na rýchlom vedeckom pokroku posledných desaťročí. Vedci sú totiž voči sebe prudko kritickí. Každý sa snaží nájsť chyby v starých interpretáciách dôkazov, postupoch, či zaužívaných názoroch, pretože jedine tým sa dá zabezpečiť, že sa naše znalosti neustále vylepšujú, že chybné myšlienky sú rýchlo odhalené, a aj tí čo nechápu čo je objektívna kritika, sa pomerne rýchlo odsúvajú bokom.

Neprirodzené?

Množstvo aktivistov, a všeobecne ľudí, zvykne tvrdiť, že ľudské správanie v takej, či onakej oblasti, je z rôznych dôvodov neprirodzené. Hovoria, že je proti prírode, keďže v tej by sa niečo podobné nikdy nestalo a my ako bytosti, ktoré sú na prírode závislé, a sú jej súčasťou by sme mali pochopiť, že príroda iste vie, čo je pre nás správne. Samozrejme málo ľudí, čo sa oháňa takýmito frázami, sa po ich dopovedaní urýchlene vracia do svojej jaskyne, aby im náhodou nezhasol oheň…( je vlastne podľa nich prirodzený ten oheň?)

V skutočnosti je základnou chybou tohto argumentu práve prehliadanie faktu, že človek a ľudská spoločnosť ako taká, je nepochybne súčasťou prírody. Ak nejaké vtáky zmenia svoju migračnú trasu, nikto to nebude nazývať neprirodzeným. V prírode existujú stovky rôznych príkladov na zmenu návykov zvierat či rastlín. Človek je v svojej podstate tiež len zviera, a preto nevidím dôvod, prečo sa na seba pozeráme tak odlišným pohľadom. Sme súčasť prírody a robíme len to, na čo sú naše telá stavané. Nič viac totiž robiť nezvládneme, preto nemôžeme robiť nič, čo by nebolo prirodzené. Samozrejme naše počínanie nebude vždy správne, existujú predsa prirodzené, no nesprávne rozhodnutia. Napríklad niektoré druhy rýb požierajú vlastné ikry, logické a asi ani správne to od nich práve nie je, ale prirodzené áno…

PS: Tento článoček je pár rokov starý, pochádza z môjho prvého neúspešného pokusu o blogovanie.

Bertrand Russell rozhovor o náboženstve (video)

Kedysi dávno som sa pokúsil preložiť rozhovor s Bertrandom Russellom o náboženstve (tu). Dnes som z môjho prekladu spravil titulky, pridal ich k originálnemu videu a zavesil to na youtube.