sobota, 21. júla 2012

To je pekné ale z kadiaľ to máte?


Nerád kritizujem prácu iných ľudí, ale sú témy, ktoré sú pre mňa natoľko dôležité, že si proste neviem pomôcť. A rovnako je tomu dnes, keď sa chystám kritizovať najväčšie slovenské média v tom, ako píšu o vede. Nemienim písať dlhý článok opisujúci v mnohých bodoch biedu slovenskej žurnalistiky, to ako novinári nezodpovedne z kontextu vytrhávajú vety, ktorým asi ani nerozumejú a napíšu o hocijakej senzácií bez toho, aby sa čo i len pokúsili overiť si, že je to pravda, to všetko nechám pre iné články a iných ľudí. To čo chcem kritizovať je trápny zlozvyk, drzosť, ktorú by si človek nemohol dovoliť ani v seminárnej práci na vysokej škole, a to konkrétne písanie článkov o vede o objavoch iných ľudí bez toho, aby autor článku uviedol jediný zdroj, z ktorého pri jeho tvorbe čerpal.

Možno sa pozastavujete nad tým, prečo sa nad niečím takým, ako je uvádzanie zdrojov, vôbec rozčuľujem, no je v tom viac, ako len nejaká posadnutosť konvenciami či slušnosťou. Ak niekto napíše článok napríklad o nejakom novom vedeckom objave a nenapíše zdroj, z ktorého čerpal, túto informáciu je často veľkým problémom  zistiť(musíte si pracne hľadať ten zdroj sami), či nie je daný článok len výplodom fantázie jeho autora. Bez zdroja je tiež skoro nemožné zistiť, či autor danú štúdiu dobre pochopil, nevytrhol informácie z kontextu a podobne. Človek by očakával, že s takýmto prístupom sa stretne len v rôznych bulvárnych plátkoch, ale na Slovensku je to tak aj v novinách, ktoré sa inak aspoň snažia tváriť ako tak seriózne.

Napríklad denník SME produkuje kopu článkov, u ktorých je naozaj ťažko veriť, že pochádzajú z nejakého seriózneho zdroja a verí sa tomu ťažko aj preto, že tam žiadny zdroj uvedený nie je. Klasický príkladom takéhoto článku je napríklad týchto pár riadkov o tom ako vedci že-vraj zistili prečo dážď vonia. Zaujímavé je, že na túto tému sa mi síce nepodarilo nájsť žiadnu štúdiu publikovanú v posledných rokoch, ale zato som našiel oveľa podrobnejšie a oveľa staršie články o tom, prečo dážď vonia, napríklad tu je jeden taký už dvanásť rokov starý.

Ale aby som nekritizoval len SME, ostatní v tom nie sú o nič lepší. Taká Pravda si tiež nerobí hlavu s uvádzaním zdrojov. V tomto článku sa spomína, že vedci vyvinuli nový "najľahší materiál na svete", zdroj síce neuviedli, ale aspoň spomenuli, na akej univerzite sa tak malo stať a tak nebol problém nájsť zdroj, z ktorého čerpali (navyše som článok, z ktorého vychádzali čítal dávno pred ich článkom). Autor evidentne čerpal z tohto článku, ktorý vyšiel o 8 mesiacov skôr a jeho autori už boli dostatočne schopní, aby uviedli pôvodný zdroj, ktorým je táto štúdia uverejnená v Science. Tento konkrétny prípad z Pravdy (hoci na Slovensku úplne bežný) je o to smutnejší, že podstatná väčšina textu je prakticky totožná s anglickým originálom, no autori aj tak neuznali za vhodné uviesť ho ako zdroj.

Na druhú stranu ma veľmi pozitívne prekvapili aktuality sk, od ktorých som to   vôbec neočakával. Ich články síce stále neobsahujú priamy odkaz na zdroj, ale aspoň uvádzajú, kde bola daná publikácia, z ktorej vychádzajú, publikovaná a mená autorov, čo veľmi uľahčuje vyhľadanie danej štúdie. Ako príklad môže poslúžiť napríklad tento článok, nájsť jeho zdroj mi trvalo len chvíľu a môžte si ho pozrieť tu.

V ostatných médiách je, podľa toho čo som videl, situácia buď podobná alebo horšia ako v SME a Pravde. Hoci by som mohol ešte dlho pokračovať v písaní  týmto spôsobom, myslím, že na účel môjho osobného posťažovania sa, to hádam v takomto rozsahu stačí. Pointa toho, čo som chcel týmto článkom povedať sa dá zhrnúť do pár slov. Ak chcete písať o vede, uvádzajte zdroje, inak máte charakter najhoršieho bulváru.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára