V poslednej dobe som sa
niekoľko krát stretol s tvrdením, že „uctievanie“ rozumu vedie k arogancii. Veda
nás vraj robí namyslenými, zabúdame na pokoru a staviame pomníky svojim
schopnostiam. Musím povedať, že
s tvrdeniami tohto typu kategoricky nesúhlasím a v skutočnosti zastávam
presne opačný názor. Dobrá veda ničí pýchu, ktorú tisícky rokov budovala naša nevedomosť
a povery.
Ľudia mali o sebe od nepamäti veľmi vysokú mienku. Prakticky
každý kmeň mal vlastné mýty, ktoré hovorili o jeho špeciálnom postavení vo
svete. Vo väčšine z nich bolo všetko čo existovalo stvorené práve pre ľudí,
najčastejšie práve pre konkrétny kmeň.
Tisícky rokov sme verili, že žijeme v strede vesmíru, že Zem je
doska a Slnko, hviezdy a Mesiac nad ňou visia pre náš úžitok. Bola to práve veda, ktorá najprv ukázala, že Zem
je guľatá, potom, že Slnko sa neotáča
okolo nej, ale ona okolo neho a nakoniec, že naše miesto vo vesmíre nie je
až také výnimočné, ako sme si mysleli. Ba práve naopak, v porovnaní
so zvyškom vesmíru je naša planéta len bezvýznamná štipka prachu roztrúsená
medzi hviezdami. Veda nám zobrala naše
privilegované postavenie vo vesmíre
a uštedrila tak ľudskej pýche tvrdý úder, no rozhodne nie jediný. Sme druh,
ktorý má pýchu v génoch natoľko, že prakticky každá oblasť vedeckého
bádania prichádza do konfliktu s našou namyslenosťou. Momentálne je asi najvýraznejším bojiskom
konfliktu medzi ľudským egom a vedou otázka evolúcie. Ľudia sa od nepamäti
dištancovali od zvierat. Tým nemyslím, že by sme sa ich ostýchali využívať, to
nie, práve naopak, no vždy sme brali ako samozrejmosť, že my zvieratá nie sme,
sme niečo úplne iné a celý zvyšok prírody je tu len pre náš osoh, alebo
preto, aby nám spôsoboval problémy.
Tento pocit výnimočnosti sa ešte stále silne prejavuje v našej kultúre
napríklad aj tým, že je brané ako urážka, ak označíte nejakého človeka za
zviera. Veda nás však učí, že presne to sme, zvieratá. Nie je v tom žiadna
urážka, žiadny skrytý význam, len skutočnosť taká, aká je. Dnes žiadny človek
pri zmysloch nepochybuje, že patríme medzi cicavce a v nich do užšej
skupiny našich príbuzných, primátov. Jediným logickým vysvetlením tohto
zjavného faktu je evolúcia a hoci mnohí ľudia sa snažia tvrdiť, že nič
také ako evolúcia neexistuje, všetky fakty ukazujú pravý opak. Je to len pýcha
a nič viac, čo ľuďom bráni akceptovať tento fakt, ako keby bolo niečo zlé,
že sú šimpanzy našimi „bratrancami“ a predkovia našich predkov stovky
tisíc generácií dozadu boli aj predkami ich predkov. Nie je žiadna hanba
priznať si, že sme čím sme, vedomosť, že sme „len“ zvieratá nás ako ľudí
v ničom nezmení. Budeme našťastie, či bohužiaľ, stále úplne rovnakí, možno len s väčšou ochotou pozerať sa
s otvorenými očami na svet okolo nás.
