štvrtok 24. januára 2013

Pár slov o racionalite


Vždy, keď počujem slovné spojenie "priveľmi racionálny/e/i", mám chuť nasrato vykríknuť:  "Hej ty,  však sa trochu zamysli nad  tým, čo hovoríš, veď to nedáva absolútne žiadny zmysel!", väčšinou sa však tomuto nutkaniu ubránim. V nasledujúcich pár riadkoch sa pokúsim vysvetliť, prečo mám pocit, že prakticky vždy, keď niekto povie "si priveľmi racionálny" sa v skutočnosti snaží povedať presný opak, teda "si iracionálny", prípadne "nie si dosť racionálny", alebo v najhoršom prípade "neviem, čo znamená slovo racionálny, no bolo mi sympatické a tak som ho chcel použiť aspoň v jednej vete".

Ak sa správame racionálne ...

Racionálne jednanie,  alebo poslovenčene rozumné jednanie, sa dá opísať ako také, pri ktorom na základe dostupných informácií zvolíte zo všetkých možností tú najlepšiu (vzhľadom na to, čo chcete dosiahnuť dlhodobo aj krátkodobo). Samozrejme, keď získate viac informácií, možnosť, ktorá sa predtým javila najlepšou, už najlepšou byť nemusí, to ale nič nemení na tom, že lepší postup ako racionálny, sa kvôli definícii vymyslieť nedá (ak by ste prišli na lepší spôsob, ten spôsob by bol automaticky racionálny).

Nie je racionálne ignorovať pocity

Ľudia si často myslia  že ak sa niekto správa racionálne  musí ignorovať pocity svoje aj ostatných. Pravdou je však presný opak. Emócie sú dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou našich životov, ich ignorovanie nám môže ublížiť fyzicky aj psychicky a navyše, úplne ignorovať sa ani nedajú, pretože ak si aj poviete, že ich ignorovať budete, toto rozhodnutie môžete vykonať len na základe pocitov. Totiž,  ak sa rozhodnete  nevšímať si emócie, určite tým chcete získať niečo, čo má pre vás pomerne vysokú hodnotu, a aby mohlo mať niečo pre vás hodnotu, musíte byť na to ,priamo či nepriamo emocionálne naviazaný. V konečnom dôsledku je teda nielen hlúpe snažiť sa ignorovať pocity, je to aj nemožné. Správať sa racionálne by znamenalo brať do úvahy, ako vaše činy ovplyvnia to, ako sa cítite vy a ľudia vo vašom okolí. Keď teda nabudúce stretnete niekoho, kto je napríklad tak zameraný na peniaze, či úspech, že úplne ignoruje, ako zle sa kvôli tomu cíti on a ostatní, majte na pamäti, že takéto správanie nie je racionálne a už dupľom nie priveľmi racionálne.

Intuícia nie je nevyhnutne iracionálna

Obľúbeným mýtom je, že správať sa intuitívne je iracionálne. Samozrejme je pravda, že intuícia je často chybná a môže nás viesť k nesprávnym záverom, no v určitých prípadoch dosahuje dobré, dokonca možno aj lepšie výsledky, ako zdĺhavé analytické rozmýšľanie. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ak nemáte na rozhodnutie veľa času a máte z danej oblasti dostatočné skúsenosti, intuitívne rozhodnutie vám môže ušetriť čas a priniesť výsledky veľmi podobné tým, ktoré by ste získali analytickým myslením. Na druhú stranu, ak v oblasti, v ktorej sa potrebujete rozhodnúť, nie ste expert, je lepšie sa pred rozhodnutím najprv poriadne zamyslieť. Teda to aspoň tvrdia niektoré štúdie. V každom prípade, spoľahnúť sa za určitých okolností na intuíciu nemusí byť vôbec iracionálne.

To, že niekto tvrdí, že sa správa racionálne, neznamená, že sa tak správa

V bežnom živote, ale aj v popkultúre  (Sheldon - The Big Bang Theory, Spock - Star Trek), sa občas človek stretne s niekým, kto o sebe tvrdí, že sa správa striktne racionálne, no pravdou je skôr presný opak.    Napríklad v televízii takéto postavy často stavajú na predpoklade, že všetci ľudia sa vždy správajú striktne logicky, respektíve, že sa vždy rozhodnú pre akciu, ktorá im pomôže dosiahnuť ich  ciele. Myslieť si niečo také je však celkom iste iracionálne, pretože takáto idea ignoruje empirické dôkazy (ktoré veda aj život radi znova a znova poskytnú), že ľudia sa proste občas správajú hlúpo a sú ovplyvnení priveľkým množstvom faktorov na to, aby vždy volili optimálne jednanie.

Je vôbec možné byť striktne racionálny?

 Vo všeobecnosti verím (a možno sa mýlim), že žiadny človek nie je schopný správať sa stále striktne racionálne. Samozrejme je dobré snažiť sa o to  a iste sa dá k takémuto ideálnemu stavu aj dosť priblížiť, no dosiahnuť ho úplne, možné asi nie je. My ľudia ako biologický druh proste nie sme na niečo také stavaní, naše zmysly sú veľmi ľahko oklamateľné a naša myseľ je plná vrodených "predsudkov" (anglické slovíčko bias lepšie vystihuje čo myslím), ktoré nás tlačia, aby sme niektoré veci videli inak, ako skutočne sú.

Zdroj o intuícii:  http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0749597812000994