Pár slov na tému " Umenie"

V škole sme mali napísať sloh o umení, vzniklo toto. Možno to nieje plnohodnotný článok ale snáď nieje taký hrozný aby sa nedal uverejniť.

Myslím že pomerne veľa ľudí by sa zhodlo na názore že umenie je snaha vyjadriť pocity ktoré sa bežnou rečou opísať nedajú, navodiť atmosféru pre ktorú neexistujú tie správne slová. A od tejto definície umenia sa odvíja aj môj vzťah k nemu, považujem umenie za dôležitú súčasť emocionálneho života človeka, za dôležitú súčasť charakteru. Človek bez umenia prežije ale pri dlhšom rozhovore s ním začnete pociťovať že jeho osobnosti niečo chýba.

Nie je však umenie ako umenie. A hoci vo všeobecnosti je bežne rozšírený názor že je nemožné, definovať  čo je to dobré umenie, keďže každý máme iný vkus, neznamená to že každé je dobré, pretože na rozdiel od toho dobrého, to zlé sa už definovať dá.

Zlé umenie nie je inovatívne, používa výrazové prostriedky a metafory ktoré už niekde použité boli, čím menej sú originálne tým viac daná práca zapadá do kategórie zlého umenia. To že umelecké dielo z pred sto či dvesto rokov je všeobecne považované že veľmi hodnotné  neznamená že to isté by platilo aj keby autor prišiel s podobným dielom dnes, väčšinou by práve naopak bolo považované za zlé už len preto že používa výrazové prostriedky ktoré za posledné desaťročia boli použité nespočet krát. Dá sa povedať že existuje jediná situácia kedy dielo s neoriginálnymi výrazovými prostriedkami môže byť kvalitné a tá nastáva ak sú použité v nezvyčajnom kontexte. Ten však musí dávať zmysel.

Ďalší zo znakov nekvalitného umeleckého diela, je keď dielo alebo  jeho časti proste nedávajú žiadny zmysel. Nedostatok vnútornej kohézie je častí jav, obzvlášť u literatúry. Používanie slov  len kvôli forme , bez toho aby mali akýkoľvek iný význam, je znak zlej literatúry s ktorým sa človek môže stretnúť skoro denne. Napríklad  v mnohých básňach využívajúcich rým by bolo lepšie, porušiť ho ako do nich vložiť slovo ktoré tam evidentne je len preto že autor nevedel prísť na  žiadne iné ktoré sa by sa rýmovalo. Braková literatúra často využíva priveľa násilia a sexu. Neberte ma zle násilie a sex k literatúre patrí a hrá často veľmi dôležitú úlohou. Musí však mať nejaký zmysel, nemalo by byť používané len ako barlička ktorou chce autor udržať pozornosť pretože nemá čím iným zaujať.

Osobne zastávam názor že umenie by malo by koncentrované. Každé slovo , každý ťah štetca, každý tón ktorý nepridáva nový význam, nedotvára atmosféru či neumožňuje pochopiť dielo v inej ako tej najjasnejšej rovine je proste chybou. Nemám nič proti veľkým dielam ale v prípade že sa dajú pretvoriť do diela malého a zmysel sa zachová originál je zlý, zbytočné plytvanie miesta neuznávam ani v literatúre. Nemá zmysel poschovávať pár zaujímavých myšlienok medzi desiatky bežných je možné vybrať len tie zaujímavé a dať ich do kopy.

Existujú desiatky špecifických chýb v umení o ktorých by sa dalo rozprávať.  No myslím si že podstatná väčšina z nich sa dá vyvodiť z troch základných zásad. Dobré umenie je originálne, má svoju vnútornú logiku a je koncentrované. Umenie ktoré tieto kritéria nespĺňa dobrým umením nie je. A zlé umenie vlastne ani nie je umení.