Súdny dvor Európskej únie dnes vydal rozhodnutie v ktorom na impulz hnutia greenpeace vylučuje z patentovateľnosti postupy využívania embryí na vedecký výskum. Čo tento výskum v Európe extrémne skomplikuje. Celkom ma prekvapilo ako táto udalosť ktorá bez pochyby je ,nech už to bolo rozhodnutie správne alebo nie, z dlhodobého hľadiska veľmi významná ostala od-ignorovaná našimi médiami. Čo je vlastne dvôvod prečo sa o tom vôbec zmieňujem.
Osobne sa v tejto problematike stotožňujem s názorom Sama Harrisa ktorý je celkom pekne zhrnutý tu. Každopádne viem sa v žiť aj do mysle ľudí ktorý tvrdia že práva tri dni starých ľudských embryí treba ochraňovať akurát mi nieje jasná jedna vec, na takýto výskum sa používajú embryá ktoré sa inak vyhradzujú ako biologický odpad (tie z potratov a tie o vznikajú naviac pri umelom oplodnení) prečo je morálnejšie vyhodiť ich ako použiť ich na výskum ktorý má potenciál pomôcť desiatkam miliónov ľudí?
Tento týždeň som mal prekvapivo veľa práce a navyše som podnikol taký menší viac-menej pracovný Výlet do BA takže mi neostal čas na blog, aby však neostal úplne bez príspevku pridávam aspoň tento odkaz na podľa mňa veľmi vydarenú pasáž Švédskej komédie "zvuk hluku".
Veľa ľudí, ktorí veria, že vesmír a život vznikol božským
zásahom, zvykne tvrdiť, že si nevie predstaviť, ako by niečo také komplikované
mohlo za akýchkoľvek okolností vzniknúť inak, ako zásahom dokonalej mysliacej
bytosti. Musím pripustiť, že toto zmýšľanie je intuitívne a osobne, tiež som
prešiel obdobím, keď som do istej miery podobným spôsobom rozmýšľal. Samozrejme to,
že je niečo intuitívne neznamená, že je to správne. V poslednej
dobe sa po vypočutí podobného tvrdenia zvyknem opýtať, „Počuli ste už niekedy
o Mandelbrotovej množine?“ A na túto otázku mám dobrý dôvod.
Moja vlastná fotka časti množiny
Mandlebrotova množina, respektíve jej vizualizácia, dokáže vytvárať extrémne komplexné obrazce a niekedy naozaj až
dych berúce scenérie, pričom ak predkladáme, že vesmír je konečný, Mandelbrotova
množina je hlbšia, je dokázateľne nekonečná. Keď sa človek prvý krát pozrie na
vizualizáciu Mandelbrotovej množiny, často má dojem, že na tvorbu tej malej frakcie
jej skutočnej veľkosti bolo treba pomerne veľkú skupinu dizajnérov. V skutočnosti
celá nekonečná a neprebádateľná Mandelbrotova množina je tvorená riadkom inštrukcií.
Časť Mandelbrotovej množiny (Wikipédia)
Samozrejme, táto množina má pramálo spoločné so skutočným vesmírom. Je to ale skvelý príklad, že na to, aby vznikli obrovské a na prvý pohľad ohromujúco
komplexné systémy, nie je nevyhnutne potrebná veľká kreatívna energia, či roky
driny. Úplne stačí pár jednoduchých pravidiel, ktoré sú v našom vesmíre vyjadrené fyzikálnymi
zákonmi.
Pod textom sa nachádzajú dve videá, v ktorých si môžte pozrieť, ako približne mnou ospevovaná Mandelbrotova množina vyzerá:
Dnes ráno, keď som šiel k doktorke, som na ulici započul kúsok z perníčky Losing My Religion od R.E.M Nemohol som si pomôcť a začal som sa zamýšľať nad tým, čo pre mňa znamenala tak dva roky dozadu, a čo znamená dnes. Aby som to zbytočne nenaťahoval, motivovalo ma to na to, aby som sa pokúsil pridať niečo s príbuznou tématikou.
Výber nakoniec padol na záznam rozhovoru s Bertrand-om Russell-om, držiteľom Nobelovej ceny, známym filozofom a matematikom, ktorý sa uskutočnil v roku 1959. Pod videom sa nachádza pokus o preklad.
Voľný slovenský preklad:
Redaktorka: Prečo nieste kresťan?
Rusell: Pretože nevidím žiadne dôkazy pre kresťanské dogmy. Preskúmal som bežné
argumenty v prospech existencie
boha a žiadny z nich sa mi nezdal logicky správny.
Redaktorka: Myslíte si, že je praktický dôvod pre to mať náboženskú
vieru? Pre veľa ľudí.
Rusell: Nemôže byť praktický dôvod pre vieru v niečo, čo nie je pravda. To
je nemožné. Buď je to pravda alebo to pravda nie je. Ak to je pravda, mali by ste
tomu veriť, ak to pravda nie je, nemali by ste tomu veriť. A ak neviete prísť na to,
či je to pravda alebo nie, mali by ste odložiť svoj rozsudok. Zdá sa mi ako zásadná
nečestnosť a zrada intelektuálnej integrity veriť v niečo, pretože si
myslíte že je to užitočné a nie preto, že si myslíte, že je to pravda.
Redaktorka: Myslím na tých ľudí ktorým pomáhajú náboženské predpisy žiť ich
život , dávajú im veľmi striktnú súpravu pravidiel, dobrých a zlých skutkov.
Rusell: Áno, ale tieto pravidlá sú všeobecne celkom mylné. Veľa z nich viac
ubližuje ako pomáha. A pravdepodobne by boli schopní nájsť racionálnu
morálku, podľa ktorej by mohli žiť, ak by zahodili túto iracionálnu, tradičnú,
tabu morálku pochádzajúcu z primitívnych vekov.
Redaktorka: Ale obyčajná osoba možno nie je dosť silná na to, aby
našla túto osobnú etiku. Musí mať niečo predpísané zvonku.
Rusell: Nemyslím si, že je to pravda. To, čo je ti prikázané zvonku, nemá
žiadnu hodnotu, neráta sa to.
Redaktorka: Vy ste sa samozrejme tiež narodili ako kresťan. Kedy ste sa prvý krát
rozhodli, že nechcete ostať veriacim v kresťanskú etiku.
Rusell: Ja som sa nikdy nerozhodol, že nechcem ostať veriacim. Medzi 15
a 18 rokom som strávil skoro všetok môj voľný čas rozmýšľaním
o kresťanských dogmách a snažením sa zistiť, či je nejaký dôvod veriť
im. A v čase keď som mal 18, škrtol som poslednú z nich.
Redaktorka: Myslíte si, že vám to dalo silu naviac vo vašom živote?
Rusell: Nie ani silu naviac ani opak. Len som sa zaoberal snahou
o poznanie.
Redaktorka: Ako sa blížite ku koncu života, máte strach z nejakého druhu
posmrtného života? Alebo si myslíte, že to je len...
Rusell: Nie, nie, myslím si, že to je nezmysel.
Redaktorka: Nie je žiadny posmrtný život.
Rusell: Nie, v žiadnom prípade.
Redaktorka: Máte strach z niečoho, čo je bežné medzi
ateistami a agnostikmi, ktorí boli ateisti alebo agnostici celý život a sú konvertovaní na nejakú formu náboženstva tesne predtým ako zomrú?
Rusell: Podľa toho čo viem sa to vôbec
nedeje tak často, ako si nábožní ľudia myslia. Pretože veľa veriacich, väčšina
z nich si myslí, že je slušný skutok hovoriť klamstvá o smrteľných
lôžkach agnostikov a podobne. V skutočnosti sa to nestáva veľmi často.